Táto krajina nie je pre všetkých. Za lepším životom z nej odchádzali naši predkovia a odchádzajú i súčasníci. Nie vždy ich vedie potreba zárobku. Ľudia – nielen mladí, no najmä... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Táto krajina nie je pre všetkých. Za lepším životom z nej odchádzali naši predkovia a odchádzajú i súčasníci. Nie vždy ich vedie potreba zárobku. Ľudia – nielen mladí, no najmä oni – hľadajú kvalitnejšie podmienky na prácu, na plnohodnotné prežívanie .... Čítať viac
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
Táto kniha sa môže na cestu ku vám vybrať prakticky okamžite! Ak si ju objednáte do 13:00 v pracovný deň, odošleme vám ju ešte dnes, inak najneskôr nasledujúci pracovný deň.
Táto krajina nie je pre všetkých. Za lepším životom z nej odchádzali naši predkovia a odchádzajú i súčasníci. Nie vždy ich vedie potreba zárobku. Ľudia – nielen mladí, no najmä oni – hľadajú kvalitnejšie podmienky na prácu, na plnohodnotné prežívanie vzťahov, na sebarealizáciu.
Zo Slovenska odchádza množstvo študentov, čerstvých absolventov vysokých škôl, no aj vysokokvalifikovaných odborníkov. Táto kniha rozpráva príbehy tých, ktorí by možno radi zostali doma, vybudovali si úspešnú kariéru a využili svoje schopnosti v prospech spoločnosti, no nejde to. Vidia neprekonateľné prekážky alebo nemajú podmienky na rozvoj. Sú to ľudia rôznych profesií, akých Slovensko nutne potrebuje, no nedokáže si ich udržať. Mladý lekár v Prahe, učiteľka v Španielsku, jadrový fyzik vo švajčiarskom CERN-e, vedkyňa v Amerike...
Autorka Kristína Böhmer sa ich osudom venovala už v sérii rozhovorov Odliate mozgy, ktorá vychádzala v roku 2024 v Denníku N. V tejto knihe stavia na textoch z nej, no ponúka širšie súvislosti aj historický kontext – od Amerikánov cez politických odídencov počas komunizmu a opatrovateľky v Rakúsku až po súčasnosť.S každým sa osobne rozpráva, skúma ich rozhodnutia i dôvody, prečo odišli. A poukazuje na to, čo by sa mohlo či malo zmeniť – aby Slovensko nezostalo opustené.
Doslov ku knihe napísala sociologička Oľga Gyárfášová, ktorá sa dlhodobo venuje slovenskej spoločnosti a politickým a spoločenským témam.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Slovenské vysťahovalectvo nie je ničím novým. Ľudia zo Slovenska odchádzali už celé generácie na Dolnú zem, do Spojených štátov, neskôr do ďalších krajín Európy a sveta. Kniha Kristíny Böhmer Za domovom tento fenomén sleduje v širšom časovom a geografickom rámci. Od historických migračných vĺn sa postupne dostáva k súčasnosti, v ktorej sa jednou z najvýraznejších tém stáva odchod vzdelaných a kvalifikovaných ľudí.
Silnou stránkou knihy je množstvo zdrojov, z ktorých autorka vychádza. Cituje odborníkov z rôznych krajín a oblastí a osobné výpovede emigrantov prepája so širšími spoločenskými súvislosťami. Text pracuje s terminológiou z oblasti migrácie, sociológie a ďalších spoločenských vied, ako sú napríklad „care drain“ či „brain waste“. Vďaka tomu jednotlivé príbehy získavajú ďalšie súvislosti a z témy sa nestáva iba štatistika. Historické kapitoly pritom zostávajú skôr stručným uvedením do problematiky než samostatným historickým výkladom, čo zodpovedá zámeru knihy sústrediť sa predovšetkým na súčasnú emigráciu a jej dôsledky.
Najzaujímavejšie sú pre mňa osobné výpovede. Ukazujú, že za rozhodnutím odísť nie je jeden univerzálny dôvod. Niekto odchádza za lepšími pracovnými podmienkami, iný za vzdelaním, ďalší preto, že sa doma necíti dobre spoločensky alebo politicky. Böhmer sa venuje úrovni miezd a pracovných podmienok na Slovensku, stavu vedy a výskumu, konkurencieschopnosti krajiny, ale aj politickému prostrediu či otázkam postavenia LGBT+ ľudí. Práve kombinácia týchto faktorov môže pri vzdelaných a kvalifikovaných ľuďoch vytvárať situáciu, v ktorej sa odchod javí ako prirodzená možnosť.
Pri jednotlivých výpovediach som si však občas kládol otázku, do akej miery ide o osobnú skúsenosť respondenta a do akej miery o širšie platný pohľad. Práve osobný charakter týchto výpovedí pritom ponecháva priestor na vlastné premýšľanie a polemiku. Napríklad predstava, že Švajčiarsko má kvalitnejšiu ochranu prírody než Slovensko, je pozoruhodná aj vzhľadom na tlak, ktorému švajčiarska krajina dlhodobo čelí. Podobne aj názor, že pri návrate na Slovensko je výhodnejšie byť konzervatívny, príliš nevyčnievať a prispôsobiť sa okoliu, možno čítať predovšetkým v kontexte osobnej skúsenosti človeka, ktorý sa s návratom sám vyrovnával. Takéto výpovede podľa mňa prirodzene otvárajú priestor na rôzne pohľady.
Zaujala ma aj časť venovaná polarizácii slovenskej spoločnosti. Böhmer ju reflektuje kriticky, no práve v jednej z výpovedí vzniká istý rozpor. Marcel, ktorý hovorí o svojom vzťahu k Slovensku aj o dôvodoch, prečo sa nechce vrátiť, zároveň označuje časť slovenskej spoločnosti za „dezolátov“. Aj samotný respondent tak používa jazyk, ktorý spoločenské rozdelenie skôr prehlbuje. Odchod do zahraničia teda človeka automaticky nevyvádza z domácich politických a hodnotových konfliktov.
Marcelova výpoveď zároveň ukazuje, že kritický vzťah k súčasnému Slovensku nemusí znamenať odmietnutie krajiny samotnej. Chýba mu slovenská príroda, jedlo aj kultúra a rád by sa tam vracal, no súčasný politický a spoločenský vývoj ho od návratu odrádza. Táto dvojznačnosť dobre ukazuje, že vzťah k domovu nemusí byť po odchode jednoznačný.
Premýšľal som aj nad tým, ako by vyzerala skúsenosť ľudí, ktorí zostali. Kniha dáva konkrétny hlas ľuďom žijúcim v zahraničí, zatiaľ čo tí, ktorí zostávajú na Slovensku, v nej vystupujú ako súčasť širšej spoločnosti. Ich vlastné dôvody, skúsenosti a pohľad na život na Slovensku by pritom mohli do tejto diskusie priniesť ďalšiu perspektívu. Rozhodnutie zostať totiž môže vychádzať z veľmi rôznych osobných okolností.
V knihe mi miestami chýbal aj výraznejší protipól k úspešným príbehom emigrácie výpoveď človeka, ktorý síce mal vzdelanie a kvalifikáciu, no jeho odchod sa napokon nevyvíjal podľa očakávaní. Takýto príbeh by pripomenul, že emigrácia automaticky neznamená lepší život a ani vysoká kvalifikácia nie je zárukou úspechu v novom prostredí.
Knihu by podľa mňa bolo možné čítať aj v nadväznosti na slovenskú memoárovú a exilovú literatúru opisujúcu skúsenosť zo života v zahraničí. V dielach Kukučína, Gorazda Zvonického, Ireny Brežnej či Ivana Lehotského sa v rôznych podobách vracajú témy domova, života v cudzom prostredí, odlúčenia a vzťahu ku krajine pôvodu. Za domovom tak prináša súčasný pohľad na skúsenosť odchodu, života v zahraničí a pretrvávajúceho vzťahu k domovu.
Dôležitou súčasťou knihy je aj otázka, čo odchod vzdelaných a kvalifikovaných ľudí znamená pre Slovensko. Odliv mozgov tu nie je iba súčtom osobných rozhodnutí, ale aj spoločenským problémom. Keď odchádza lekár, vedec, učiteľ alebo iný kvalifikovaný človek, Slovensko neprichádza iba o jedného obyvateľa, ale aj o časť svojho potenciálu do budúcnosti. Nízke mzdy, pracovné podmienky, možnosti profesionálneho uplatnenia, stav inštitúcií či širšie politické a spoločenské prostredie sa pritom navzájom prelínajú.
Samostatnú kapitolu tvorí otázka návratov. Emigrácia nemusí byť jednosmerná, no návrat neznamená jednoduché obnovenie života, ktorý človek pred odchodom opustil. Medzitým sa zmenil človek aj jeho predstava o domove. Reakcie okolia navyše ukazujú, ako ľahko sa osobné rozhodnutie môže stať predmetom hodnotenia. Od človeka, ktorý odišiel, sa očakáva vysvetlenie jeho odchodu, a od toho, ktorý sa vráti, zase vysvetlenie návratu. Práve pri tejto kapitole som si uvedomil, ako veľmi sa téma knihy dotýka aj mojej vlastnej skúsenosti.
Už jedenásť rokov žijem mimo Slovenska a aj svoj vlastný odchod vnímam skôr ako výsledok viacerých okolností než ako jednoduché rozhodnutie odísť od všetkého, čo doma nefungovalo. K Slovensku si pritom aj naďalej zachovávam vzťah, ktorý je zmesou blízkosti, kritiky aj odstupu. Zostávam spojený s jeho kultúrou, literatúrou, krajinou, pamiatkami a občianskymi iniciatívami, ale aj s rodinou a priateľmi. Život v zahraničí tento vzťah neprerušil, skôr ho skomplikoval. Človek môže byť od krajiny fyzicky ďaleko a pritom sa k nej v myšlienkach stále vracať niekedy s kritikou, inokedy s túžbou po domove a často s oboma pocitmi naraz.
V záverečnej časti napokon sama Kristína Böhmer ponúka svoj príbeh emigrácie píše o odchode do Španielska, o dôvodoch, ktoré k nemu viedli, aj o skúsenostiach zo života v zahraničí. Po príbehoch a výpovediach ľudí, ktorých v knihe sleduje, tak autorka hovorí aj sama za seba. Jej príbeh ukazuje, že otázky odchodu, domova a života mimo Slovenska nie sú pre ňu iba témou knihy, ale aj súčasťou vlastného života.
Práve osobné príbehy ukazujú, že Za domovom nie je iba knihou o emigrácii, ale aj o vzťahu k domovu. Prináša rôzne podoby odchodu, návratu a života medzi dvoma prostrediami a zároveň ukazuje, že za každým rozhodnutím odísť stojí konkrétny človek a konkrétne dôvody. Tieto individuálne rozhodnutia však nezostávajú iba osobnou záležitosťou postupne menia aj krajinu, ktorú ľudia opúšťajú.
V knižnej edícii Denníka N sa riadime heslom: Vydávame len to, čo sami čítame. Spočiatku to boli knihy našich redaktorov a redaktoriek, ktoré vznikali ako články Denníka, neskôr pribudli texty reflektujúce aktuálne témy, ktoré naši kolegovia a kolegyne pripravili rovno do knižnej podoby. Časom sa do edičného plánu zaradili tituly iných autorov a od roku 2020 vydávame aj knihy v preklade, medzi inými aj beletriu.
Ako v novinách, tak i v knihách sa snažíme upozorňovať na oblasti, ktorým sa iné médiá nevenujú – znevýhodnené skupiny, vzdelávanie, či kritické myslenie. Vychádzame v ústrety širokému okruhu čitateľov a pripravujeme pre nich témy, ktoré ich zaujímajú. Vydali sme eseje, reportáže a hlbšie analýzy, aj knihu o umení či rozhovory o športe či výžive. Pri výbere zahraničných titulov sa spoliehame predovšetkým na úsudok našich redaktorov, ktorí veľa čítajú, sú kritickí a majú prehľad o tom, ktoré témy sú pútavé i dôležité.
Medzi naše najobľúbenejšie tituly patrí kniha Ľudovíta Ódora Rýchlokurz geniality, ktorá už vyšla aj v českom a maďarskom jazyku, tituly Jána Markoša Sila rozumu v bláznivej dobe, Bližšie k sebe a Medzi dobrom a zlom, eseje a reportáže Martina M. Šimečku či publikácia o vzdelávaní rómskych detí A okraje máš kde? autora Juraja Čokynu. Z prekladových titulov patria medzi najúspešnejšie Kniha, ktorá vám možno zachráni život Grahama Lawtona, Objavte v sebe dobrého rodiča od Dr. Becky Kennedy, Ľudskosť a Utópia pre realistov historika Rutgera Bregmana či autobiografický titul Rozprávač hudobníka Davea Grohla.
