Satelit (Zem psov)

(1977) – po talianskom gymnáziu študoval na VŠMU filmovú réžiu, na PEVŠ Mediálne štúdiá a zároveň absolvoval štúdijné pobyty a stáže v Taliansku, Francúzsku a v USA. Debutoval básnickou zbierkou Kúsok môjho srdca (2000) s predslovom Blahoslava Hečka. Neskôr mu vyšla kniha Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, ktorá je mixom poézie a prózy. V roku 2017 publikoval prvý prípad Kornela Karoviča, investifatívneho fotografa, pod názvom Šelmy a hyeny (pseudonym Peter Tigrov), preložený aj do češtiny. Potom mu vyšlo knižne päť ďalších krimirománov s Kornelom Karovičom Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v tatrách, Smrť v Gemeri a ďalšie sú v príprave. Okrem krimi píše Peter Gašparík aj umeleckú prózu. Román Ružová vila (2023) je autobiogracko-faktografický román s prvkami beletrie, ktorý sa venuje osudom jeho rodiny z matkinej strany v priebehu dvadsiateho storočia. Gašparík sa tiež venuje aj réžii. Natočil celovečerné dokumenty Tereza – Náboj lásky (2019) o vzťahu matky k postihnutej dcére, Stopy – Boje v Banskej Štiavnici (2023) o hľadaní starého otca - odbojára a politika. Venoval sa i pekladom (Nestíham alebo ťažký život štátnej úradníčky (2013) – spolu s Terezou Gašparíkovou, Svet zázračných živčíchov (2015) a tiež podnikal.