Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Když si šestiletá Sofinka při lyžování zlomí nohu, její dosavadní svět se změní. Jak je možné, že jí její tělo najednou přináší tolik utrpení? Jak s bolestí žít, jak jí porozumět a jak se ji naučit přijmout? ... Čítať viac
Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!
Autor o sebe:
"Narodil som sa 8.9.1963, na čo si nepamätám. Je ale pravda, že nedávno, keď som plával v bazéne, zmocnila sa ma akási prenatálna úzkosť – pocit tvora uväzneného v plodovej vode, prahnúceho dostať sa von.
Napriek hlboko zakorenenej skepse, ku ktorej sa tu hlásim, žijem pomerne šťastne. Asi jediným väčším omylom v mojom živote bolo štúdium na fakulte jadrovej a fyzikálno inžinierskej. Vyštudovaného odboru som sa skoro vzdal.
Milujem drsnú opustenú prírodu hôr a studených krajov, prírodu, ktorá nenávratne mizne. Niektorí z vás možno zavadili o moju prvotinu Kameny z hor (MF 1989), ale skôr nie. Nasledovala Balada o sestupu (Rozmluvy 1992), ktorá však zapadla v ponovembrovom doháňaní literárnych dlhov. Napriek tomu bola preložená do dvoch jazykov – vyšla v USA a v Rumunsku. Šesť rokov som písal román Hotel uprostřed života (NLN, KK 1999). Nenašiel sa kritik, ktorý by ho zmysluplne uchopil. Milovníkom prírody budú bližšie moje Pohádky Větrných hor (KK 1998), do ktorých som vložil všetku svoju pokoru voči stvoreniu a úctu k živým tvorom. Sú rozobraté a asi ich znova vydám. Na budúci rok mám pripravený na vydanie román Konec zákona – údesné čítanie o údesných veciach z ríše zla."
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profilNejprve myšlenka, a pak rozhodný pohyb v přímém směru po jediné koleji k určenému cíli. Může jedno dávat smysl bez druhého? Není snad zhoubné mít cíl a nekráčet k němu - nebo naopak kráčet jen tak, bez cíle? Odkud pramení zloba, která se šíří světem, která se ze všech sil snaží oddělit jedno od druhého, poštvat jedno proti druhému?
