Narodil sa 29. novembra 1964 v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú
v Bratislave, odbor ekonomika zahraničného obchodu. Bol redaktorom časopisu Literárny týždenník (1988-1989), šéfredaktorom literárneho mesačníka Dotyky, neskôr šéfredaktorom týždenníka Mladé rozlety a riaditeľom galérie Bibiana. Zomrel tragicky 28. apríla 1999.
Autor portrétu Jozefa Urbana s názvom Po búrke je Palo Susa.
Tvorba:
Poézia:
Malý zúrivý Robinson (1985), Hluchonemá hudba (1989), Kniha polomŕtvych (1992), Snežienky & biblie (1996), Voda, čo ma drží nad vodou (1999, posthum), Dnes nie je Mikuláša (2000), Blízko, ale čoraz ďalej (z pozostalosti, 2001)
Esejistická tvorba:
Utrpenie mladého poeta (1999), Blízko, ale čoraz ďalej (2001)
Popové texty:
Výstrel z motyky (1990) – vydal spoločne s M.Bančejom a J.Litvákom
Tvorba pre deti a mládež:
Dobrodružstvá vranky Danky (1995)
Rozhlasová hra:
Poznáme svojich ľudí (1990)
“Jozef Urban vstúpil do slovenskej poézie razantne: za básnický debut z r. 1985 dostal Kraskovu cenu. Razantne a zároveň paradoxne znel aj titul prvotiny: Malý zúrivý Robinson. Paradox zostal jeho pracovným nástrojom aj naďalej. V debute sa dvadsaťročný mladík lúči s farebným svetom detstva a vstupuje do sivej dospelosti... Urban poslednej básnickej knihy Snežienky a biblie (“symboly jari a viery”, večne sa opakujúcej prírody a metafyziky kultúry) je už dospelým a všestranne vyspelým tridsiatnikom... Intelekt a racionalita vstúpili do Urbanovej poetiky. Nemá rád pološero, významovú rozplývavosť, tajomné zákutia, ktoré kamuflujú hĺbku. Je jasný a ostrý ako britva. Môže si to dovoliť, lebo prenikol dovnútra vecí, ktoré sa týkajú človeka. Je v tom skúsenosť i poznanie, oboje servírované presným a hutným jazykom, v ktorom sa darí irónii a sebairónii, sarkazmu i trochu hranej skepse, ale keď na to príde, i “opravdovosti” a napokon aj veľkému slovu.”
Vladimír Petrík
