Básnicá zbierka autora mladej generácii nie úplne neznámeho.
Recenzie:
Kde je duša?
Najnovší básnický opus Jána Buzássyho tvorí šestica textov neobyčajnej jasnozrivosti. Dráha jeho doterajšieho básnického pôsobenia je pomerne plynulá, no nie preto, že by sa jeho slová niesli len tak pomimo, ponad všetko a dotýkali sa bolesti, trápenia len preto, lebo predstavujú iba svojský druh vzrušujúceho šteklenia, totižto pre skupinu milovníkov bázne a trýzne.
Úvodný text zbierky poznamenáva i predznamenáva. Buzássy hneď od začiatku volí nanajvýš aktuálnu rétoriku. Dnes už obvyklým, falošne bezprostredným tykaním z reklamných letákov či návodov na použitie namiesto pozvania do ticha básne, zvoláva k adrenalínovému dobrodružstvu sloganom: Na chvíľu sa stávaš pilotom blesku. Náš život sa v lesku nerezového pokroku stáva len odrazom, kópiou, sme uniformovanou grupou spokojných konzumentov. V takomto svete ani Faust a ani jeho Margaréta nie sú tým, čím bývali. Čo robí dnešná pani Faustová?
"... žije v ženskom osamotení..., upratuje a stará sa o dieťa."
Buzássy je prísny, predsa však nie príkry, predovšetkým presný.
("A predsa: už sme každý zvláštne/ separovaný. Každý je/ KLIENT KLIENTA a zároveň/ každý sám svojím MODELOM. /.../ Trápime sa. V našej kliatbe/ je aj požehnanie./ Ako ich oddeliť?" Filozofia odpadu (živá panoráma)) Každý jeho verš sa drží rytmu súčasnej doby, a tak spoluvytvára solídny, dynamický a premyslený konštrukt - produkt prenikavého intelektu a pozorovacieho talentu.
Zvyčajný majestátny záver, finále, kvôli ktorému chceme žiť každú minútu, nahrádza skladba nazvaná
Fúga, nemajúca však odvahu na jednoznačnosť:
"Zastihnutý božou otázkou odpovedáš:/ Bol som tu, bol som sám časťou zla,/ takže dnešné peklo je aj dielom mojich rúk." (s. 60) Ale ani táto odpoveď, ako všetky naše otázky, nie je definitívna. Sme dočasne posúvaní smerom ku konečnému vyslobodeniu od zodpovednosti a ťarchy, ktorú na nás kladie svet hladný po definitívnosti, ktorá však nie je ničím iným, než nerozlučnou sestrou neurčitosti.
A kde je duša? Nuž odpoveď je celkom zrejmá a je zbytočné po nej pátrať:
"Duša nie je prítomná, ale má zapnutý odkazovač."
Martin Gajdoš, Knižná revue 2/2002
