Hranice možného sa neustále posúvajú. Zatiaľ čo v mnohých oblastiach progres vítame, v iných začína rapídnosť technologického vývoja otvárať aj etické otázky. K odborom, ktoré sa venujú ľudskému telu, sa s otázkami pridávajú ďalšie, tie, ktoré sa týkajú vnútorného sveta človeka. Nás, prirodzene, zaujíma hudba – jej tvorba a interpretácia. Technológie už dokážu napodobniť zvuk hudobných nástrojov a ľudský hlas so všetkými možnosťami ich umeleckého tvarovania. (Úvahy nad komponovaním pomocou AI ponechávame teraz bokom.) Na jednej strane ide o krok na fascinujúce pole, na druhej strane otváranie obzorov, ktoré môžu zásadne zmeniť sociálnu štruktúru tvorcov hudby a im pomáhajúcich profesií. Zmeniť optiku nazerania na hudobný výkon a zmysel hudobnej kritiky. Aj o týchto témach sme hovorili s klaviristom a skladateľom Mikim Skutom, ktorý je svetom technológií už dlhšie fascinovaný a umelú inteligenciu začal využívať aj pri interpretácii vokálnych partov svojich skladieb.
Koncom minulého roka rozvibrovala svet tradičných médií i sociálnych sietí téma novej verzie slovenskej štátnej hymny od Oskara Rózsu. V rozhovore s Gabrielou Huskovou, ktorá bola pri zrode prvej oficiálnej verzie hymny v ére samostatného štátu, sme sa snažili držať emócie na uzde a prezentovať predovšetkým fakty o dejinách a súčasnosti tohto štátneho symbolu. Tému dopĺňa aj pohľad skladateľa Petra Zagara.
Huslista a umelecký vedúci súboru Musica aeterna Peter Zajíček je zakladateľskou osobnosťou hnutia starej hudby u nás. Dôležité osobné i profesionálne jubileá zanieteného znalca staršej hudobnej literatúry a jej interpretačných špecifík rámcujú spomienkový rozhovor, ktorý s ním viedli mladí hudobníci.
Výročie oslávil aj festival NEXT. Akým problémom čelí festival experimentálnej a improvizovanej hudby vo svete zmietanom kultúrnymi vojnami? Sláva Krekoviča sa pýtal Robert Kolář.
Kapitoly z jazzových dejín formou rozhovorov s prominentnými hudobníkmi sa nám dobre osvedčili v cykle Hovory G, kde sme sa venovali jazzovej gitare. V tomto roku spúšťame Hovory T z dejín jazzovej trúbky. Sprievodcom prvého dielu je významný český hudobník Pavel Klikar.
V našom prvom dvojčísle je však toho oveľa viac – koncerty, operné recenzie, recenzie CD či tradičná hudobná poviedka od Vandy Rozenbergovej.
V závere jedno dôležité ospravedlnenie: prvé dvojčíslo Hudobného života v roku 2025 sa k vám v tlačenej podobe dostáva s výrazným oneskorením pre technické problémy pri spúšťaní nového štátneho administratívno-účtovného systému. Za meškanie sa ospravedlňujeme, aj keď jeho dôvodom bola „vyššia“ moc. Veríme, že ste si čakanie vynahradili návštevami našej internetovej verzie.
