Prečo čítame príbehy, vďaka ktorým spoznávame život iného človeka? Prečo siahame po knihách, ktoré hovoria o ľudskom utrpení? Načo sa ponárame do chvíľ, keď ľudský život nemal hodnotu a dobrý sused sa stal zo dňa na deň nepriateľom? Celé roky nad tým premýšľam. Je potrebné napriek zábleskom svetla hovoriť o tme?
Odpoveďou je jednoznačné ÁNO.
„Musíme ľuďom povedať, čo sme sa naučili,“ povedala Betsy v koncentračnom tábore, a tak jej sestra Corrie ten Boom napísala svoj príbeh do knihy, ktorú držíte v rukách. Vďaka jej slovám sa dozvedáme o cudzích ľuďoch, ktorí sa môžu stať našou rodinou, o tom, ako otvoriť dvere domu, ale najmä srdca pre každého človeka v dobrých aj v zlých časoch, o odvahe, ktorá dokáže zachrániť ľudský život. O stole, pri ktorom sedelo niekedy aj sedemnásť ľudí, o blchách v baraku, za ktoré Betsy a Corrie v modlitbe ďakovali. O slovách nádeje na miestach, z ktorých niet úniku, o živote tam, kde vládne smrť. Dozvedáme sa o ceste, ktorou sa môže vydať naša láska.
„Niet takej hlbokej jamy, aby Božia láska nebola ešte hlbšia,“ odkazuje nám Corrie. Obdivuhodný životný príbeh tejto sympatickej ženy s láskavým pohľadom je svedectvom o hlbokej viere, ktorá žiari v tme ako jasné svetlo, a odkazom aj pre nás, že sa v každej životnej situácii môžeme rozhodnúť kráčať po Božej ceste.
Dagmar Mozolová, držiteľka Krištáľového krídla, autorka Encyklopédie spravodlivých