Slovenčina je úžasná, nádherná, ľubozvučná a na slovnú zásobu nesmierne bohatá reč. Vďaka svojej gramatike a tvaroslovie je veľmi flexibilná. Rozmanité možnosti ohýbania slov a množstvo predpôn a prípon umožňuje používateľom veľmi presne vyjadriť akékoľvek skutočnosti. Dokáže pritom odlíšiť aj tie najjemnejšie nuansy. Je málo jazykov na svete, v ktorých sa dá myšlienka vyjadriť v rozsiahlejšom útvare formou aliterácie, čiže tvorbou textov, v ktorých sa všetky slová začínajú rovnakým písmenom. Okrem slovenčiny to umožňujú snáď len niektoré slovanské jazyky.
Tvorbe aliteračných textov sa autor venuje od roku 1985. Prvé, začínajúce P-čkom, adresoval len úzkemu okruhu prijímateľov. Neskôr pridal aj iné začiatočné písmená. V roku 1994 takýto text prvýkrát uverejnil. Išlo o článok v členskom časopise Mensa Slovensko pod názvom: „Podarený premiérový podunajský piknik“. V tom istom roku mu začali vychádzať články k politickým pomerom na Slovensku, najskôr v Novom slove bez rešpektu a neskôr v denníku Sme. Vrece s ďalšími textami sa čoskoro priam roztrhlo. Nebolo pomaly nijakého podujatia, na ktorom sa autor zúčastnil, resp. príležitosti, aby neprispel svojským, aliteračným príspevkom. Či už išlo o stretnutia rôzneho typu, plesy, súťaže, priania k sviatkom, gratulácie k jubileám, atď. Stále však boli písmená, ktoré jeho peru odolávali. Túžba vytvoriť kompletný šlabikár bola pre neho veľkou výzvou. Šteklivá téma súvisiaca s najstaršou profesiou umožnila vytvoriť aliterácie na všetky písmená slovenskej abecedy. ŠPALÍČEK tak v praxi ukázal, že slovenčina ponúka používateľom neskutočné možnosti. Na tomto fakte nič nemení ani to, že pri niektorých písmenách si autor pomohol švindľom.
ŠPALÍČEK je autorova druhá publikácia. V roku 2022 vydal knižku: „Ako som položil cukrovku na lopatky“. V nej podrobne popísal, ako sa mu podarilo z liečby DM II. typu inzulínom vrátiť sa na kompenzáciu cukrovky diétou. Svoje skúsenosti dopĺňa aj o viacero originálnych receptov.
