43 (slovom štyridsaťtri) kratších básní, v ktorých autor dokázal, že dokonale ovláda tajomstvo napísania dobrej básne - umenie vynechať všetko nepodstatné...
Prsty
Ranný dážď repce
ako modlitebný mlynček.
Posunok pery,
ticho dočervena býčie.
Maznavé prsty -
a v košieľke vyhrnutej.
Sladký tlak v lone.
Výkrik obesil sa v kúte.
Ľad
Z okna vidím labute -
vznešené loďstvo
egyptské.
Ľad sa šíri ospalo,
iskričkovo, na kremeň.
Tvar rýb zreje
v dutej fosílii.
Dno už osídlili...
Recenzie:
Schopnosť prehovoriť
Básnická zbierka Emila Babína ukazuje neustálu a neuveriteľnú možnosť premeny všedných vecí a javov na umeleckú skutočnosť. Inými slovami: veci a javy vonkajšieho sveta prístupné zmyslom všetkých nás sa zrazu stávajú cez periskop autorskej logiky i mystiky neoddeliteľnou súčasťou života lyrického subjektu, alebo ešte inak: autor vlastne svojím prístupom manifestuje tvorivú vitalitu a radosť z objavovania originality, ktorá sa v časoch rezignácie na možnosti umenia zdá až bizarná. Ale Babín čitateľa veľmi rýchlo presvedčí, že je to tak správne, že je to pre umelca normálny, no neľahký údel hľadačstva, ktorý však čitateľa nevýslovne obohacuje.
Na spomínanej metamorfóze je najúžasnejšia miera autentickosti, ktorá nám predostiera individuálny model vnímania ako všeobecne prijateľný, blízky čitateľovej duši oveľa viac ako snaha o objektivizujúce a hrozivo dokonalé argumenty totalitného kritického rozumu. Babínove argumenty prežívania sveta sú v jednoduchom preskupení: človeka nesituuje do stredu, jeho miesto spočíva v spoluúčasti, v harmónii s ostatným a ostatnými, a to je už dnes pomaly postavenie výsadné!
Východiskom každej Babínovej básne je opis stavu či situácie - hoci sa zo začiatku zdá, že autor nepresiahne hranice elementárneho osobného dojmu vo významovom plynutí veršov sa opis mení na impresiu a impresia sa stáva základným kameňom rozvetvenej a zložitejšej myšlienky, ktorá čitateľovi ponúka zrkadlo pre jeho vlastnú skúsenosť. Tu si naplno možno uvedomiť múdrosť tejto poézie: dojem z reality, ktorý sa zdá náhly akoby povrchný je predobrazom pre tvar, ktorý dáva vyniknúť šírke slova a hĺbke myšlienky.
Babín je okrem toho motivicky číry a stály: hľadá v prírode, dedine a v intímnom živote. Pôsobivé sú básne prvej časti: prekvapia postrehom a rýdzosťou. V druhej časti si viac pozornosti vynútia erotikou podfarbené verše, ale erotika nie je v tomto prípade cieľom, ale prostriedkom pre verbálne nahmatanie podstaty človeka. V tretej časti je vygradovaný cit pre rým, asonanciu, eufóniu, a všetky tie príjemné štylistické hračky patriace do obľúbeného inštrumentára lyriky.
Svätci na smetisku je zbierka vtipných i vážnych myšlienok, ktoré v autorovom podaní získali estetickú pestrosť a etickú intenzitu - takisto získali schopnosť prehovoriť. Záleží od nás, či budeme počúvať...
Radoslav Matejov, Knižná revue 12/2001
