Hry

Prečítate na zariadeniach:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartfón či tablet s príslušnou aplikáciou
  • Počítač s príslušnou aplikáciou

Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.

Viac informácií v našich návodoch

Prečítate na zariadeniach:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartfón či tablet s príslušnou aplikáciou
  • Počítač s príslušnou aplikáciou

Viac informácií v našich návodoch

Prečítate na:

Neprečítate na:

Ako čítať e-knihy zabezpečené cez Adobe DRM?
Kniha: 20 básní (Jozef Mihalkovič). Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000
Kniha: 20 básní (Jozef Mihalkovič). Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000

20 básní

Knižne debutoval zbierkou básní Ľútosť (1962), programovo sa zardil medzi básniokov tzv. trnavskej skupiny. Potom nasledovali ďalšie zbierky - Zimoviská (1965), Albá (1972), Kam... Čítať viac

Vydavateľstvo
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2000
Počet strán
72

Knižne debutoval zbierkou básní Ľútosť (1962), programovo sa zardil medzi básniokov tzv. trnavskej skupiny. Potom nasledovali ďalšie zbierky - Zimoviská (1965), Albá (1972), Kam sa náhlite (1974), Približné položenie (1978),... Čítať viac

  • Pevná väzba
  • Slovenčina
Cena: 2,60 €
U dodávateľa 1 ks
Posielame do 3 – 5 dní
Tento produkt momentálne nemáme na sklade, ale zvyčajne vám ho vieme zabezpečiť a odoslať do 3 – 5 dní. A posnažíme sa aj trochu rýchlejšie!

Naši škriatkovia odporúčajú

O strate, súcite aj odpustení. Dojímavá rodinná sága. Kniha Naše svetlé roky, Sarah Damoff. Vydavateľstvo Tatran, 2026. Zistiť viac

Viac o knihe

Knižne debutoval zbierkou básní Ľútosť (1962), programovo sa zardil medzi básniokov tzv. trnavskej skupiny. Potom nasledovali ďalšie zbierky - Zimoviská (1965), Albá (1972), Kam sa náhlite (1974), Približné položenie (1978), Básnickú zbierku jedného z najvýraznejších talentov modernej slovenskej poézie - 20 básní (200) charakterizujú príznačné kvality: zovretosť a úspornosť básnického tvaru, nekomplikovaná obraznosť, ľudská prostota, hlboký filozofický záber, mužná múdrosť a vzrušujúca asociatívnosť. Zbierka dokumentuje, že J. Mihalkovič sa popri tematike životných hodnôt, lásky a láskavosti zamýšľa aj nad zmyslom básnickej tvorby a schopnosťou poézie osloviť dnešného človeka.
Naše katalógové číslo
89804
Počet strán
72
Väzba
pevná väzba
Rozmer
148×153 mm
Hmotnosť
167 g
ISBN
9788080610364
Rok vydania
2000
Edícia
Poézia 2000
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Kategorizácia

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Boris Mihalkovič
Neoverený nákup
2.11.2025
Miléniová básnická zbierka Jozefa Mihalkoviča
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Keď som na internetovom kníhkupectve zadal do vyhľadávača meno autora Jozefa Mihalkoviča, môjho a nášho otca, ktorý nedávno zosnul v Pánu vo veku 90 rokov, našiel som v ponuke Martinusu iba tri jeho knižky. Jednak knihu 20 básní, vydanú roku 2000 vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov a s krásnou obálkou i ilustráciami maliara Rudolfa Filu, dnes už tiež zosnulého, ktorý bol otcovým dlhoročným priateľom. A okrem toho dva diely knihy Listové tajomstvá, vydané v rokoch 2009 a 2012 vo vydavateľstve tiež už dnes zosnulého vydavateľa a básnika Olega Pastiera Fragment (F.R.G.), ktorý bol aj mojím priateľom a poznal osobne nášho otca Jozefa a viackrát ho v rokoch desiatych navštívil v jeho bydlisku v Modre. Chcem iba krátko pohovoriť o knižke 20 básní, lebo ma prekvapilo, že za 25 rokov od jej vydania sa knižka ešte stále nevypredala a na Martinuse ju ponúkajú za pomerne neveľký peniaz. Jozef Mihalkovič píše v autorskej poznámke v závere knihy, že "básne, uvedené v tomto zväzočku vznikli okrem dvoch či troch výnimiek v deväťdesiatych rokoch, k nim sa viažu a cez ne sa dajú pravdepodobne najlepšie i pochopiť." Áno, je to tak, deväťdesiate roky sú tu i so svojimi celosvetovými udalosťami, z ktorých sa treba zmieniť o barcelonskej letnej olympiáde v básni Ming Sia-Fu (Skoky z veže, 27. júla 1992). Otec mal rád šport, v mladosti behával rôzne trate, v Bratislave nás prvých dvoch synov dal zapísať na kurz plávania v Lanfranconi, a potom v Modre takmer celý svoj produktívny život až do vyše sedemdesiatky chodil so stopkami behať na modranský futbalový štadión, veľmi často ako osamelý bežec, niekedy i chodec riadiaci sa podľa anglosaskej učebnice a pokynov aerobného tréningu. Literárny vedec Valér Mikula odhalil v textoch nášho otca akýsi "energetický mýtus", čo sa mne javilo ako do istej miery zbytočná, priam márna snaha ustavične sa "naťahovať" ako hodinky, čiže "nadupať", aby sa nabrala energia na čin a činy, nevyhnutné v živote. V spomínanej básni nie je len šport, ale aj viacero zmienok o španielskych kultúrnych osobnostiach - v súvislosti s olympiádou v Španielsku, napríklad Gaudí, Saura, Goya, geografické pojmy ako Barcelona či Katalánsko, ale nájde sa i nešpaniel Newton. Ďalšou európskou krajinou, vyskytujúcou sa v zbierke je Juhoslávia - v básni Na posledné a prvé prebudenie. Túto peknú a zaujímavú báseň som počul recitovať v Modre slovenského herca Juraja Sarvaša a bol to skvelý prednes. Jozef Mihalkovič v nej okrem iného píše: "Peknejšie v Modre víno ako trúnok, / je ľahšie zmieriť viechu s áriou, / ako keď od obeda sneží na bitúnok / a strapy modrých bobúľ schnúce / odkvapkávajú do tmy pod Kalváriou; / Juhoslávia krásna, slávna, južná, / na slobodu a na Tita / prepočítavaš, čo ti uznať uzná / za svoje svetská generalita. / "Keď nás duch doby nenapĺňa, / naplnia nás jej nešťastia"? / Deň a noc šli sme cez hory a doly / a lásku nikto nezasieval / a nikde láska nerástla." Otec mi rozprával kedysi rodinný príbeh o chorvátskom stotníkovi Mihalkovičovi, ktorý sa z neviemakých dôvodov presídlil z chorvátskej či niektorej inej časti vtedajšieho Uhorska a zakotvil na západnom Slovensku - bol to náš predok, o ktorom ale nič iné doposiaľ neviem. Pravdepodobne aj z tejto rodinnej "oral history" pochádzala otcova náklonnosť k "Juhoslávii". Predpokladám, že ho veľmi trápila občianska vojna v Juhoslávii, ako aj následné bombardovanie tejto krajiny letectvom NATO a odtiaľ bez ohľadu na "politickú korektnosť" pramenia verše "Deň a noc šli sme cez hory a doly / a lásku nikto nezasieval / a nikde láska nerástla". Teda láska ako najdôležitejší imperatív v ľudskom živote, ktorou by sa malo všetko riadiť, aj politika, aj vzdelávanie, aj starostlivosť o chorých, postihnutých a napokon o starých ľudí.
Potom sa v zbierke nachádzajú i pocty slovenským básnickým i iným osobnostiam (Ján Smrek, Štefan Krčméry, Jozef Felix, Emil Boleslav Lukáč, Cyril a Metod, Rudolf Sloboda, Milan Rúfus), a to i tým, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch po návrate slobody do našej krajiny opäť stali súčasťou slovenského kultúrneho obehu (Jozef Cíger Hronský, Milan Sládek, Rudolf Dilong). Ďalej tu nájdeme básne venované osobnostiam českej literatúry a kultúry, ktoré otec miloval a s viacerými sa i osobne poznal (Ludvík Kundera, Jan Skácel, Adolf Kroupa, František Halas). Napokon, otec študoval vysokoškolskú chémiu v českých Pardubiciach, českí priatelia ho navštevovali i v Modre, najmä v šesťdesiatych rokoch. Otcove básne sú zaľudnené i osobnosťami svetovej kultúry a literatúry (Rimbaud, Picasso, Cézanne, Van Gogh, Emily Dickinsonová ai.). Báseň Aj malý čin je niečo okrem iného dáva pár otcovských zaúch i mne, otcovmu najstaršiemu synovi. A v závere báseň obsahuje i zmienku azda o vtedajšom prezidentovi Václavovi Havlovi v jeho rodnej češtine, ktorému kladie otázku nie o vtedy vyzdvihovanej mravnej sile a odvahe tejto českej osobnosti, čeliacej neslobodnému režimu a odhodlanej ísť za svoju pravdu i do väzenia, ale o láske, ktorá je predpokladom aj výkonu politickej či akejkoľvek inej verejnej práce či služby: "Pane Václave, / máte nás trochu rád?"
Ako takmer vo všetkých zbierkach Jozefa Mihalkoviča, nachádzajú sa tu verše o jeho rodine, manželke, synoch, vnučkách, o modranských lokalitách v chotári i meste, napríklad v básni Fajka mieru v Múzeu Ľudovíta Štúra či Predranný dialóg v modranskej domácnosti.
Básnická zbierka Jozefa Mihalkoviča Dvadsať básní (ako už napísal literárny kritik, vedec a básnik Ján Zambor, je ich v skutočnosti 27) je vypracovanou, vycizelovanou slovesnou básnickou prácou, typickou pre tohto autora (ktosi napísal o jeho veršoch, že je to šperkárska, klenotnícka práca). Nie je to len báseň v zmysle artistnom, ale i moralistickom. V tomto druhom význame je jeho myšlienkový a reflexívny odkaz pôvodný a originálny, hoci za ním cítiť zažité kresťanské cítenie, ktorému sa tento básnik nespreneveril ani v neslobodných rokoch sedemdesiatych (pozri napríklad zbierku Približné položenie z roku 1978). Áno, mal aj slabšie chvíľky: v zbierke Príležitostné básne z roku 1988 sú miesta, poplatné vtedajšiemu dobovému schematickému kánonu, vnucovaného básnikom ako podmienka "angažovanej" tvorby a napokon i vydania jeho diela. Od recenzovanej zbierky 20 básní sa však otec znovunašiel a pridal veľa originálnych a zrelých veršov, preniknutých okrem iného kresťanským cítením. Na záver verše z básne Vymaľovávanie školy: "Nenechávajme na iných, / neodkladajme nabudúce. / Čítajme v rukách matkiných, / no nezverme im v mužskom nebezpečí, / čo máme sami spraviť my. / Do mužských skutkov mužské srdce. / Kde sa nám nedostáva slov, / hľadajme v reči tých, čo slová našli. " /
Básnik Jozef Mihalkovič, hoci sa o jeho tvorbe zo šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch všeličo napísalo, pozornosť si zaslúži i jeho tvorba neskoršia. Otec v živote pôsobil niekedy ako suverénny, inokedy plachý človek. Aj o ňom platí to, čo on napísal o svojom priateľovi z detstva: Nebol on, Jozef Mihalkovič, baránok boží. Ale poéziu miloval a vedel ju písať.
Boris Mihalkovič, literárny kritik
reagovať

Samozrejme že sa to odohráva v tvojej hlave, Harry, ale prečo preboha by to nemohlo znamenať, že je to skutočné?