Prológ:
Píšem tieto úvahy, pretože som ŠtB zažil na vlastnej koži, a viem svedčiť možno trochu viac ako iní. Som kňaz a moja skúsenosť je jednou zo svedectiev života cirkvi v totalitných časoch. Štátna bezpečnosť ma navštevovala, sledovala a podvodne zapísala do svojho registra. Média v roku 2005 praskali vo švíkoch témami o tajných spolupracovníkoch. Častokrát uverejňovali len jednostranné výroky ŠtB o agentovi, nie dôkazy jeho spolupráce. Novinári chcú senzácie. Svedok ako ja a možno aj stovky iných, otvárajú ústa nad výmyslami v Spisoch, nad výrokmi mocných aj bezmocných, múdrych aj menej múdrych odborníkov, historokov, novinárov, kňazov, biskupov... Tajuplné úsmevy novodobých správcov archívov a prestrašené pohľady obetí-neobetí, zazerajú z televíznych obrazoviek. Nekompromisné a tak trochu aj pomstou zaváňajúce postoje zmietajú zo stola postoje rozvážne, hľadajúce pravdu, poukazujúce na nedôveryhodnosť, naznačujúce cestu obrany, či záchrany prípadných nevinných. Mlyn mocných však melie bez prestávky. "Mlynári" na udalosti reagujú politicky a svoje názory pohotovo prispôsobujú požiadavkám verejnosti. Škoda, že sa nesprávajú ako kráľ, ktorý dal hodiť Dávida do jamy levov a potom celú noc pre výčitky svedomia nespal...Koľko bude obetí? Už teraz je isté, že budúcnosť neminú rehabilitácie.
