Zóna nadšenia

Prvé ohlasy na rukopis

Banáš je frajer. Zvládol so cťou a čistým štítom súboje mladosti, dospelosti, rodiny, politiky, lásky i nenávisti. Myslel som si, že ho poznám dobre, ale až v románe „Zóna nadšenia“ som ho spoznal dokonale. Nezvyčajne odvážne sa „vyzliekol z duše i tela“ a šokujúco otvorene priblížil svoje dramatické skúsenosti s vysokou domácou i medzinárodnou politikou, diplomaciou či tajnými službami. Tento román postaví na nohy mnohých a nie všetci budú autorovi po jeho prečítaní tlieskať.
Juraj Soviar, novinár a textár

Nepochybujem, že Banášov román „Zóna nadšenia“ sa okamžite dostane do pozornosti čitateľskej verejnosti a stane sa „zónou pripomenutia a zamyslenia sa“ nad nedávnym obdobím. Mladí čitatelia, ktorí sa o našej nedávnej minulosti dozvedajú málo, sa prostredníctvom dramatického príbehu dozvedia mnoho historických faktov. Krutá pravda ľudských osudov v románe vyráža dych a neraz je ťažké ubrániť sa dojatiu. Našťastie je tu „banášovský“ humor, ktorý nás rozplače od smiechu. Poznám Jozefov príbeh, časť z neho sme prežívali spolu a viem, že je autentický. Aj keď priateľstvo a láska napokon prehrávajú boj s neľútostnou realitou, verím, že čitatelia budú knihu čítať rovnako ako ja – na jeden dúšok.
Juraj Migaš, diplomat, veľvyslanec

Mal som šestnásť a trávil som s priateľmi príjemný neskorý večer vo viedenskom Prátri, keď sa ako požiar rozšírila správa, že vojská Varšavskej zmluvy vstúpili do Československa. Zastavia sa na hranici s Rakúskom? – bola naša najčastejšia otázka. Najsilnejší dojem z mojej prvej návštevy Československa v roku 1974, boli sklonené hlavy a zamračené tváre Čechov a Slovákov. Málokto sa usmieval, režim polámal ľuďom chrbtice. Horor! Absolvoval som viac ako sto ciest do vašej krajiny v totalitných časoch a pri prechádzaní hranice – železnej opony som mal vždy na tele husiu kožu. Štátna bezpečnosť moje pobyty takmer dokonale monitorovala až do takých detailov, koľko vína či piva som kde vypil. Presne, ako to popisuje môj priateľ Jozef Banáš, s ktorým som sa zoznámil v roku 1978. Hoci sme boli zdanlivo na rôznych stranách barikády, uvedomoval som si, že to nemal ľahké, Tlačové stredisko v Bratislave bolo tiež monitorované štb. Jozef v zložitej situácii kľučkoval so cťou tak, ako to popisuje v románe.
Ako prvý Rakúšan som mal možnosť strihať ostnatý drôt neďaleko Bratislavy. Mrazivý pocit pri prechádzaní miestami, kde bola kedysi hranica, mi však dodnes ostal. Už sa ho asi do konca života nezbavím. Jozef ten pocit nemal, cestovať nemohol vôbec.
Tento dokumentárny román je napísaný spôsobom „da Vinciho kódu“, historicky verne a dôsledne. Príbeh nás vtiahne do udalostí, ktoré písali dejiny strednej Európy. Ľudia na Slovensku, ale i za hranicami ho budú čítať jedným dychom. Mali by si ho prečítať najmä mladí, aby vedeli, čo ich rodičia žili a aby ten ostnatý drôt, ktorého kus mám stále doma, bol pre nich varovaním.
Franz Eder, novinár, Viedeň

Brilantný pokus o rekonštrukciu jednej historickej éry. Príbeh je nesmierne autentický, na nič sa nehrá a ukazuje život v tej najčistejšej podobe. Netradičná kombinácia reálnej politiky a dramatických osudov jeho hrdinov, robí z tohto románu jedinečné dielo, ktoré sa oplatí čítať znovu a znovu. Autor si zaslúži rešpekt a uznanie, v takejto forme a rozsahu sa na Slovensku o čosi podobné nikto nepokúsil.
Pavol Paška, predseda NR SR

Pevne verím, že tento román budú čítať ľudia aj v Nemecku, Česku, Rusku, Ukrajine a v iných krajinách. Je to príbeh Európy, ktorý nás zjednocuje.
Thomas Angermann, mediátor, Berlín

Autor vytvoril sugestívny a čitateľsky atraktívny obraz nášho nedávneho života. V súčasnej slovenskej literatúre práve takéto dielo chýbalo.
Anton Baláž, spisovateľ

Po dočítaní románu som sa zhlboka nadýchol a hlavou mi prebehlo jediné – táto kniha otrasie každým. Doposiaľ som nečítal svedectvo doby napísané tak napínavo a zároveň nonšalantne. Kniha je odvážna a z pohľadu autora až sebazničujúco otvorená. Nedá sa jej neveriť. Toto mohol napísať len človek, ktorý to prežil.
Martin Čukan, politológ, poslanec MsZ Handlová

Som presvedčený, že Banáš sa do diplomacie ešte vráti, ale na druhej strane sa teším, že ju na čas opustil a po „Idiotoch v politike“ napísal „Zónu nadšenia.“
Ľubomír Feldek, spisovateľ

Som fascinovaný bravúrnym prepojením reálnych udalostí a postáv s románovým príbehom. Ďakujem Jozefovi Banášovi za pútavé čítanie a pripomenutie kľúčových rokov nášho života i našich najnovších dejín.
Peter Kollárik, manažér

Bipolárny život v bipolárnom svete skončil, ale je dobré, že Banáš nám ho pripomína. Táto kniha by mala byť povinným čítaním.
Pavol Kuljaček, vojenský pridelenec, politik

Dúfajme, že „zóna nadšenia“ odišla definitívne do histórie, a že sa spoločenská schizofrénia viac nezopakuje ani v nových dobových kostýmoch, symboloch a terminológii. Veď nádej zomiera posledná, a kto je bez viny, nech hodí kameňom.
Ivan Laluha, politik, historik

Hoci sa autor dal na tenký ľad a niekedy sype soľ do nezacelených rán, viem, že kniha poletí svetom a bude šíriť modlitbu: „Aby už nikdy nebolo tak, ako bolo vtedy. Amen“
Jozef Mikloško, politik, spisovateľ

Keby tento román Banáš publikoval o desať rokov skôr, s nadšením by som si ho prečítal ako povinnú literatúru na stredoškolských hodinách dejepisu, literatúry či občianskej náuky.
Matej „Sajfa“ Cifra, moderátor