Persona non grata

V semiautobiografickej prozaickej kompozícii Persona non grata tematizuje Tomáš Straka (1990) osobnú a nadosobnú skúsenosť generácie narodenej krátko po nežnej revolúcii do transformujúcej sa spoločnosti. Hľadanie identity sa v knihe formuluje nielen ako individuálna otázka, ale tiež ako národná a urbánna téma. Všetky tri úrovne – jednotlivec, mesto, stredná Európa – sa dialekticky spájajú a zároveň sa navzájom konkurenčne vymedzujú. Protagonista, formovaný jestvovaním v časopriestore Košíc, Prahy a Bratislavy deväťdesiatych rokov a dvoch desaťročí po prelome milénií, dotvára samého seba skúmaním rodinnej a historickej anamnézy. Pod vrstvou provokácií a kritických pozorovaní sa ukrýva túžba po odstránení nespravodlivosti a ľudskej krutosti, ktoré by mala nahradiť tolerancia a pokoj. Tomáš Straka debutoval básnickou zbierkou Paper back (2013), po ktorej nasledovali zbierky básní a slamových textov Hrdina robotníckej triedy (2014) a Spievam (2020); kniha Persona non grata voľne nadväzuje na novelu Len sa nepozri do očí (2016).