Chronicle of a death foretold
- Vydavateľstvo
- Penguin Books, 1996
- 128 strán
- 2-3 hodiny čítania
- Šitá väzba
- Angličtina
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Dostupné v dvoch knižniciach. Požičať v knižnici
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Dostupné v dvoch knižniciach. Požičať v knižnici
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
'García Márquez has composed a tour de force of moral and emotional complexity, with a low profile, without fireworks'
Angela Carter in the Guardian
'Exquisitely harrowing ... Very strange and brilliantly conceived ... a sort of metaphysical murder mystery'
The New York Times Book Review
'Extraordinary ... This book could only have come from the pen of a writer who can't help being an enchanter'
James Polk in Newsday
Gabriel García Márquez (1928 – 2014) sa narodil v mestečku Aracataca na karibskom pobreží Kolumbie. Prvých osem rokov života strávil u svojich prarodičov z matkinej strany. Navštevoval jezuitské kolégium a v rokoch 1947 – 1949 sa v Bogote neúspešne pokúšal vyštudovať právo. V mladosti žil dlhší čas na Kube (patril medzi priateľov Fidela Castra). Od roku 1954 pôsobil v Európe ako spravodajca liberálneho denníka El Espectador. Písal reportáže a kultúrnu publicistiku, v Ríme študoval réžiu na Experimentálnom filmovom stredisku. Ako novinár navštívil Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Španielsko aj Československo. Roky 1961 – 1967 prežil s rodinou v Mexiku. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov latinskoamerického magického realizmu. Je držiteľom Nobelovej ceny za literatúru za rok 1982. Výber z literárneho diela: Opadané lístie (1955), Plukovníkovi nemá kto napísať (1961), Pohreb Veľkej matróny (1962), Sto rokov samoty (1967), Patriarchova jeseň (1975), Kronika vopred ohlásenej smrti (1981), Príbehy z Maconda (1983), Láska v čase cholery (1985), Generál v labyrinte (1989), Dvanásť príbehov z cudziny (1992), O láske a iných démonoch (1994), Správa o jednom únose (1996), Román môjho života (2002).
„Byla však pravda, že tehdy poprvé pochopil, že lidé, kterým se naučil důveřovat, by ho stejně mohli někdy zradit, a že je to sice zklamání, ale zároveň je to nevyhnutelné a že život ho bude pohánět pravidelným tempem vpřed, protože za každého, kdo ho nějakým způsobem zklame, se najde přinejmenším jedna osoba, která to nikdy neudělá.“