Keď stromy plačú

Zdalo sa mi príliš nespravodlivé dožiť svoj život v takejto krivde a bolesti. Po dlhých rokoch utrpenia som sa preto rozhodla napísať túto knižku.
Mohla som sa však v nej vrátiť aj k šťastným momentom života, ktoré mi akoby vykryli bolesť nahromadenú za posledných štrnásť rokov.
Mohla som sa vrátiť do šťastného detstva, k mojim drahým starostlivým rodičom a mojim milovaným súrodencom.
Mohla som s mojimi deťmi znovu prežiť šťastné chvíle v ich mladosti.
Mohla som svoje dievčenské sny o láske na celý život predsa len naplniť aspoň na chvíľu. Veď skutočná láska nikdy nekončí.
Ďakujem všetkým mojim blízkym a priateľom, ktorí stáli neustále pri mne v dobrom i zlom.
A ďakujem i vám milí čitatelia, že ste sa rozhodli prečitať si moju knihu.
Olívia BERGER