Kniha básnika Petra Repku Vstaň a choď bola v roku 1970 kompletne vytlačená, ale v dôsledku cenzúry sa nedostala do distribúcie. Obsahuje reportáže z Ruska, Poľska i Československa, ktoré boli publikované v rokoch 1967-1969. Tvoria osobitný žáner, v ktorom sa zlieva forma denníkov, rozhovorov, korešpondencie, reflexií a zobrazenia autentických zážitkov. Tieto literárne reportáže vychádzajú s odstupom tridsiatich rokov, no sú to texty, ktoré aj v čase svojho vzniku nemali ambíciu iba opisovať udalosti. Nie sú len pamäťou doby a vykreslením atmosféry najväčšieho povojnového konfliktu u nás, ale aj autentickou spoveďou básnika. Momentky z vtedajších časov sa prihovárajú čitateľovi so vzdorom, no bez hnevu, zatrpknutosti či odovzdania, a práve preto sú aj teraz čisté.
Reportáže z Mladej tvorby šesťdesiatych rokov sú asi EKG našej generácie – a pritom sú už zaliate vrstvičkou priehľadného sintru. Zdalo by sa, že sa ešte dá v nich zmeniť slovo alebo väzba, ale nič sa už nedá, text sa skvie pod sklovinou, oddelený už od nás celou geografickou dobou – a ešte je taký mladý. A nehorľavý, fakt, takéto rukopisy nehoria.
(Ivan Laučík)
Vstaň a choď je kniha o videní. O schopnosti vidieť a rozoznať podstatné od zdanlivého, o upravovaní hodnôt. Ticho absolútneho sveta je v protiklade s pravidlami ľudského spoločenstva, kde sa zabíja, aby sa udržal mier a rovnomerný mocenský vplyv. Vstaň a choď je knihou o odhaľovaní provizórnosti, o iluzórnom prehliadaní skutočného stavu vecí, o tenise s tichou stenou, na ktorej otázky si odpovie každý sám.
(Ján Gavura)
