Recenzie:
Kornel Földvári síce celý svoj doterajší život zasvätil divadlu a knihám – ale žiaľ, svoju vášeň mohol verejne zúžitkovať iba zlomkovito. Napriek výraznej normalizačnej “prestávke” zo slovenskej kultúry nikdy celkom nezmizol – či už vďaka preudonymom, alebo aj vďaka hĺbke “brázdy” ktorú stihol do zákazu publikovania vyorať. V posledných rokoch vnímame tohto “zaslúžilého” autora najmä ako ostrovtipného glosátora literárneho života a literatúry ako takej, ale aj neúnavného propagátora humoru vo všetkých jeho podobách – od kresleného až po ten divadelný. Presne takto predstavuje tohto autora aj prvá kniha vychádzajúca pod jeho vlastným menom s príznačným názvom O stručnosti. Tvorí ju množstvo publicistických a literárnokritických príspevkov, ktoré na ploche knihy dokumentujú a v trochu novom svetle zrkadlia nielen autorov mimoriadny publicistický talent a esprit, ale aj šírku jeho záujmov a znalostí. Prajeme debutantovi – ktorému pomaličky ťahá na sedemdesiatku – tvorivý rozlet a veľa ďalších rovnako skvelých knižiek.
Peter Uličný, Národná obroda
Váha slov
Obľúbenú športovú činnosť obmedzencov, ľudovo označovanú ako ,, robenie slona z blchy", sa menšina inteligentných usiluje vyvážiť minimalizáciou a zhutnením. Možno aj preto, že je väčšinou zaháňaná do tesných zákutí fejtónov a nenápadných, pseudonymom posvätených glos. Földvári je v takýchto priestoroch ako doma -- bravúrne kombinuje techniku splývania s textom (jeho doslovy k mayovkám sú napínavejšie ako samotné príbehy, miestami nielen dovysvetlí, ale i dotiahne, spestrí, vylepší vnem diela jeho osviežujúcou interpretáciou -- jednoducho, dosloví ho) a jadrnú, štipľavú, no adresnú a premyslenú kritiku. Odvážne ruší zaužívané kategórie -- skritizuje Byrona a pochváli Jirotku, programovo sa venuje obchádzaným témam a žánrom, pričom neupadá do ich nekritického zvelebovania, ale prenikavo načrtáva kvalitatívne stupne humoristickej literatúry a detektívky, aby ukázal, že perly možno nájsť všade. Tento hedonik myšlienky si úmyselne zväzuje ruky citátmi (aby skromne ustúpil do úzadia obsahu) ako i vopred určeným rozsahom textu (ústup pred formou v päťvetových recenziách časti 41 krát 5) a v trpkej askéze tak dosahuje okamih ľahučkej dokonalosti cirkusového artistu, umne zakrývajúcej všetku drinu tvorby rýchlosťou: ,,asi ako keď filmový Zorro Pomstiteľ majstrovským švihnutím kordu pretne sviečku bez toho, aby sa plamienok čo i len zachvel" (s. 9).
Miloš Ferko, Knižná revue 14-15/2000
Pevná väzba
