Deník

Konšpiračný horor ako návod na spasenie sveta
Elena Akácsová | 13.3.2007, www.t-station.sk

Úryvok z recenzie
Všetky Palahniukove romány spája špecifický autorský rukopis. Brutálne ironické, nekorektné, absolútne súčasné a pritom akosi mysticky mimo súčasnosti, šialene rýchle až pohlcujúce rozprávanie, refrénovito sa opakujúci drsný hovorový jazyk. A samozrejme hlavný hrdina, inteligentný loser, tak trochu divný, rovnako ako autor. Po prečítaní niekoľkých románov sa čitateľovi začnú všetky príbehy zlievať do jedného, i keď zápletka je vždy iná, menia sa aj postavy, prostredie, v podstate všetko. Ale stále je to ten istý Palahniuk. Stále tak isto vynikajúci Palahniuk.
S takýmito pocitmi a očakávaniami som otvárala aj najnovší český preklad jeho románu Denník. I keď anotácie hlásali zásadné zmeny v zaužívaných postupoch, je to zas ten starý dobrý Palahniuk. Ak je v niečom zásadná zmena, potom v tom, že rozprávačom nie je muž, ale žena, i keď žena, ktorá má s predošlými hrdinami dosť spoločné – outsiderka, nepríťažlivá, netalentovaná, frustrovaná. Ak je tento román odlišný od predošlých, tak tým, že nepohltí čitateľa hneď, od prvej strany. Ale o čo dlhšie trvá naladiť sa na Palahniukovo širšie a pomalšie rozprávanie, o to ťažšie sa táto kniha potom púšťa z rúk. Ja som ju od strany 45 musela dočítať na jeden záťah. Nové je aj oveľa výraznejšie mentorovanie, hoci spasiteľský syndróm z Palahniuka cítiť vo všetkých jeho románoch.