Hlavnou témou tejto časti Dérerovho polemického spisu je činnosť československej sociálnej demokracie v období rokov 1945 – 1948, úloha Zdeňka Fierlingera na jej zničení, resp. pohltení komunistickou stranou a politika komunistov, jednoznačne smerujúca k totálnemu prevzatiu moci a uplatneniu svojho ideologického videnia sveta. K tomu im dopomohla naivita mnohých nekomunistických politikov a strán Národného frontu, slabosť prezidenta Beneša, spôsobená jeho zlým zdravotným stavom, snaha komunistov ísť tvrdo za svojím cieľom a zradná činnosť predsedu sociálnej demokracie a predsedu vlády Fierlingera. Dérer však vo svojom spise vyjadruje presvedčenie, že ak by sociálna demokracia mala jednotný smer, a to v tom zmysle, že je potrebné ju za každú cenu zachovať, tak politický vývoj v Československu by bol podstatne iný.
Súčasťou tohto vydania Antifierlingera I je aj Dérerov prejav na zjazde Strany práce konaného 17. až 19. októbra 1947 v Bratislave, na ktorom sa rozhodlo o pripojení strany k celorepublikovej sociálnej demokracii. Dérer sa tohto zjazdu osobne nezúčastnil, ale poslal svoj prejav, v ktorom sa jasne vyslovil proti spájaniu sociálnej demokracie s komunistickou stranou.
