2024

Musím sa priznať, že čím viac Freidu čítam, tým viac toho chcem od nej prečítať! Jej knihy sú naozaj rýchlo návykové, pútavé, s nečakanými zvratmi.. jednoducho, je to moja nová závislosť. Druhý diel mi učaroval ešte viac ako Pomocníčka, pri ktorej čítaní som mala určité podozrenie…tentokrát som síce bola ešte viac obozretná, no Freide sa podarilo predostrieť príbeh, v ktorom je opäť všetko úplne inak, ako to na prvý pohľad vyzerá a ja som si to neskutočne užívala. Kniha bola napísaná rovnakým štýlom ako prvá, kapitoly sa nenaťahovali a boli plné napätia, vďaka čomu som Tajomstvo pomocníčky opäť zhltla ako jednohubku.

Neviem, prečo mi tak dlho trvalo dokopať sa k dielam tejto autorky, keďže čítanie to bolo doslova na jeden dych. Nevedela som, do čoho idem, nečítala som recenzie ani anotácie, aby som si zbytočne neprezradila niečo z deja a neľutujem! Čítanie bolo napínavé, kapitoly neboli dlhé a rýchlo ubiehali, ja som sa snažila prísť na to, kde je vlastne pravda..nakoniec sa moja teória ukázala ako pravdivá, ale keď tú pravdu autorka na konci "rozbalila", tak som len kukala ako puk. Uznávam, že moje emócie boli počas čítania all over the place a mala som sto chutí postavy vyškubať za vlasy, keď mi začalo dochádzať, že to bude asi uuuuplne ale úplne inak.. Koniec bol zaujímavý, aj keď neviem, či som si ho zrovna tak predstavovala. Knihu som však prečítala za jeden deň a už po pár hodinách ponorenia sa do nej som objednávala druhý diel. Tretí vychádza tento mesiac, takže verím, že sa máme na čo tešiť. Samozrejme, už si robím zálusk aj na ostatné knihy od Freidy..ktorá je vaša obľúbená, ak ste nejakú čítali?

„Myseľ žije svojím vlastným životom a v ňom si aj z pekla môže stvoriť raj…“ Táto kniha nepatrí medzi tie najhorúcejšie novinky. Fakt, že bola napísaná v roku 1992 i počet kapitol (8) pri 550 stránkach ma sprvu trochu vystrašil, nakoniec som však ani nevedela, ako rýchlo stránky ubiehajú. Autorka dokázala krásne, i keď rozsiahle vykresliť ponurú atmosféru a udržať ma pritom v napätí z toho, čo bude nasledovať. Stretávame sa s malou uzavretou skupinkou vysokoškolákov študujúcich klasické jazyky, konkrétne gréčtinu. Hneď na začiatku sa dozvedáme, že jeden z nich zomrie - postupne zisťujeme, čo viedlo k jeho zabitiu a neskôr sa pozeráme na ich život po tejto udalosti… Postavy mi veľmi sadli; boli presne také, ako by som si do takejto knihy predstavovala - v konečnom dôsledku tragické. Niektoré aj po prečítaní pre mňa ostali jednou veľkou záhadou.. Celkovo knihy s touto "dark academia" atmosférou mi veľmi pasujú. Ak ste čítali Darebákov a bláznov (If We Were Villains), určite odporúčam aj toto dielo, keďže je v určitých ohľadoch veľmi podobné. Ja ho pripájam do zbierky, ku ktorej sa budem určite na jeseň pravidelne vracať.

Prvý diel trilógie Férska sága, napínavé young adult fantasy zo sveta férie...konečne som sa nechala Krutým princom uniesť aj ja! ANOTÁCIA: Jude mala len sedem rokov, keď jej rodičov brutálne zavraždili a spolu s jej dvomi sestrami ju uniesli zo sveta smrteľníkov, aby žili na Najvyššom dvore vo férskej ríši obývanej prastarými, často zákernými magickými bytosťami. O desať rokov neskôr si Jude neželá nič iné než medzi nich zapadnúť. Väčšina férov však smrteľníkmi opovrhuje. Najmä princ Cardan, najmladší a najskazenejší syn Najvyššieho kráľa. Jude sa čoraz viac zapletá do dvorných intríg a klamstiev a zisťuje, že aj ona dokáže podvádzať a prelievať krv. Ale v najvyšších kruhoch dochádza k zrade a hrozí, že Kráľovský dvor pohltí násilie. Jude preto bude riskovať vlastný život v nebezpečnom spojenectve, aby zachránila svoje sestry a samotnú ríšu. Bolo zaujímavé pozerať sa na vývoj postáv, hlavne Jude, aj keď sprvu dosť „pokúšala osud“ svojím správaním. Nechcela si však nechať skákať po hlave aj keď jej ostatní dávali pocítiť, že do sveta férov nepatrí.. naopak Taryn dosť sklamala, prevrat s jej snúbencom ma trochu prekvapil a okamžite u mňa jej postava klesla. Cardan bol tiež taký malý oriešok, ktorému ku koncu začala trošku padať maska a veľmi som si to užívala, len som zvedavá, ako sa jeho postava vyvinie v pokračovaní. Ide o young adult literatúru a miestami to bolo v príbehu aj cítiť, hlavne pri hlavnej hrdinke. Zo začiatku mi to trošku vadilo, avšak keď sa príbeh začal pomaličky rozbiehať, celkom som na to zabudla a nechala sa vtiahnuť do deja plného krutosti, stratégií a mágie. Ku koncu mi prišli niektoré myšlienkové pochody ako zbytočné naťahovanie deja, finále sa dalo celkom predpokladať, ale inak to bolo jednoduché a pútavé čítanie. Určite som rada, že som sa do trilógie pustila, bolo to síce trošku detskejšie, ale napriek tomu zaujímavé čítanie. Za mňa 4/5, som zvedavá čo prinesie pokračovanie:)

Celkom zaujímavá kniha, no priznám sa, nečakala som, že sa bude venovať téme, ktorú si autorka vybrala. Čítala som od nej diela Končí sa to nami a Verity. Obe sa mi dosť páčili, no Layla bola pre mňa zatiaľ najslabšia. Hlavná postava, Leeds, je rozprávačom príbehu na ktorý sa pozeráme z dvoch časových liniek. Väčšinu času sa s ním dalo sympatizovať, no v určitých situáciach sa správal ako psychopat, nesúhlasila som s jeho konaním, ale samotná téma bola nezvyčajná, mala jeho činy asi ospravedlňovať, no jednoducho nebolo morálne správne. Z Layly som mala pocit ako z Aljašky (Kam zmizla Aljaška), no vyhovovalo mi to. Kniha mala necelých 300 strán a podľa anotácie som čakala trochu iný príbeh, väčšinu času som moc nechápala, o čo vlastne ide, ale paradoxne sa jednoducho čítala a zhltla som ju celkom rýchlo. Za mňa to bolo také 3 hviezdičkové čítanie.

Musím sa priznať, že toto bola moja prvá agátovka..rozhodovala som sa medzi Vraždou v orient exprese a týmto dielom, no už len tá anotácia ma zaujala - dievča menom Joyce na večierku povie, že videla vraždu a o niekoľko hodín ju nájdu utopenú v kadi s jablkami…je však známe že Joyce je veľkou klamárkou, tak ako to teda bolo? Naozaj videla vraždu a bolo jej to osudným? Všetko sa to dozvieme v tejto pomerne krátkej knižke. Autorka nám predostrela zaujímavý a napínavý príbeh na 200 stránkach, takže môžem povedať, že sa to čítalo samo. Nemohla som sa od knižky odtrhnúť a už-už som chcela vedieť, kto bol vrahom. Pán Poirot viedol zaujímavé rozhovory s obyvateľmi dedinky, i keď im prišli možno zvláštne - vypytoval sa viac na minulosť ako na prítomnosť. Ako sám povedal, minulosť je matka prítomnosti. A tak postupne odhalil celú záhadu, ale musí sa poponáhľať, inak sa ďalšie dieťa ocitne v nebezpečenstve.. Úprimne, nečakala som, že ma kniha tak pohltí a nebudem sa od nej môcť odlepiť. Bola to klasika, napísaná jednoduchým a chytľavým štýlom. Koniec som trošku predpokladala, teda lepšie povedané, mala som podozrenie ale nevedela som ho vysvetliť tak, ako nám ho naservíroval sám Hercule Poirot. Knihe dávam 4?, keďže zatiaľ ju nemám s čím porovnať, ale budem sa to snažiť napraviť ????

Myslím, že je málo ľudí, ktorí túto knihu ešte neprečítali, a úprimne, keby som dala na negatívne recenzie, patrila by som k nim. Som rada že som sa pustila do čítania, keďže knihu som už aj tak mala doma asi od začiatku decembra. Ako prvé chcem pochváliť vzhľad - obálku aj začiatky kapitol, prišli mi veľmi pekné, roztomilé. To však trochu kontrastovalo s obsahom, keďže kniha bola plná sexu, párty, jednoducho vysokoškolského života, no neraz som sa schuti zasmiala na niektorých frázach a poznámkach. Čoho už bolo v knihe o niečo menej je samotné korčuľovanie. Samozrejme že tam boli nejaké scény, ale skôr sa rozoberal život a vzťahy ako také, príliš mi to však neprekážalo. Čo mi ale mierne prekážalo (čo bol očividne aj dôvod, prečo sa niektorým kniha až tak nepáčila) bola hlavná hrdinka. Zo začiatku mi jej správanie bolo nesympatické, jednoducho mne celkom cudzie. Správala sa, akoby bola jediná, ktorá má nejaké povinnosti, plány a ciele, bola tvrdohlavá a komplikovaná, ale pohnútky jej správania sa v určitom bode ako tak vysvetlili. Takže aj napriek začiatku som vydržala a neľutujem, kniha sa začala pekne vyvíjať rovnako ako vzťah Anastasie a Natea, neboli toxickí, práve naopak, bolo to také sladké a dobre mi to padlo. Ale keď sme pri tom, Nate bol taký od začiatku, bol úžasný a starostlivý. Úplným opakom bol Aaron, ktorého postava bola v knihe pravdepodobne len na to, aby všetkým poriadne liezol na nervy. Ostatné postavy boli ale tiež skvelé, napríklad ostatní hokejisti. Koniec bol extrémne sladký, pravdepodobne dosť klišé, ale aj tak som to žrala. Kniha ma nakoniec veľmi bavila, oddýchla som si pri jej čítaní, dokonca ma navnadila na to, aby som si budúcu zimu po rokoch kúpila korčule na ľad haha. Dávam 4 hviezdičky a som zvedavá na ďalšiu knihu z tejto série. :)