2024

"Sedm motivů, sedm vražd, sedm dní, sedm indicií." Najlepšie na koniec... Na konci roka som sa pustila do piateho dielu "Vražednej" série - v ktorej autor stvoril mne mimoriadne obľúbenú postavu psychopatologa a forenzného psychológa, mizantropa Maartena S. Sneijdera. A nesklamala, aj v tomto príbehu Maarten napína trpezlivosť nielen svojmu nadriadenému. Aký je váš najobľúbenejší knižný detektív? Do budovy SKÚ vo Wiesbadene prichádza mníška ktorá oznámi, že počas nasledujúcich 7 dní spácha 7 vrážd. O všetkom ostatnom sa chce porozprávať LEN s forenzným psychológom Maartenom S. Sneijderom. Ale ten práve podal výpoveď, a tak sa vypočúvania ujme Sneijderova kolegyňa Sabine Nemezová. Mníška však mlčí a nasledujúci deň dôjde k prvej vražde. Tým si mníška získa Sneijderovu pozornosť. Zatiaľ čo ona sedí vo vyšetrovacej väzbe, Sneijder zostaví tím aký ešte - nielen vo Wiesbadene - nikdy nebol. Malý, silný tím, ktorý má možnosť prekonávať obmedzenia, aby mohol jednať rýchlejšie. Pretože páchateľ v tomto prípade berie jeden život za druhým a pôvod jeho motívu leží v krutej, temnej minulosti... "Alespoň ten první musí zemřít a musí to vypadat opravdu zle." "Proč tak brutálně?" "Bez první oběti by policie neměla motivaci k tomu, aby to dlouhodobě opravdu vyšetřovala. A čím brutálnejší, tím mediálně účinnejší." Vražedné znamení je napínavý thriller, ktorý čitateľa okamžite vtiahne do svojho temného a zložitého sveta. Príbeh sa sústreďuje na detektíva Maartena S. Sneijdera, ktorý sa snaží rozlúštiť sériu záhadných vrážd, ktoré sú spojené so starými legendami a mýtmi. Gruberov štýl písania je dynamický a živý, pričom sa nebojí skúmať psychológiu postáv a ich motivácie. Postavy sú komplexné, každý z nich nesie svoje vlastné tajomstvá a traumy, čo pridáva na hĺbke príbehu. Detektív, okolo ktorého sa príbeh točí, má svojich vlastných démonov a osobné problémy, čo sa prejavuje na jeho komunikácii s okolím - z můjho pohľadu zábavne vykreslenej - hoci postavám žijúcim v jeho okolí sa musel niekoľkokrát za deň vo vrecku otvárať nožík :-). Práve tento typ postavy podľa mňa oživuje inak temnú a ponurú atmosféru knihy, v ktorej nie je núdza o prekvapivé zvraty a napätie až do poslednej strany. Gruber umne splietol príbeh z 3 dejových liniek, z ktorých postupne vznikne ucelený obraz, miestami naozaj absurdný, krutý no predovšetkým príbeh ktorý zmenil môj pohľad na množstvo postáv. "Nikto z nás není bez viny nebo zlého úmyslu. Jinak bychom totiž byli andělé." Knihe nemám čo vytknúť, no na vydavateľstvo KALIBR mám ťažké srdce. Piatu knihu vydali len v paperbacku (iný rozmer, typ obálky) takže v knižnici to bije do očí. Napriek tomu dúfam, že nový Sneijder príde na trh veľmi skoro.

Táto trilógia ma preniesla do krutého sveta antického mesta Pompeje, do života mladej Amary ktorá je nútená s ďalšími ženami žiť v prostredí, kde sú ženy často považované len za majetok alebo nástroje na uspokojenie mužských túžob. Drsný život, autorka vyjadruje v príbehu aj drsným vulgárnym jazykom, čo mi zo začiatku prekážalo, ale postupne ako som prenikla do vnútorného sveta postáv som to prestala vnímať. V príbehu ma unavovali opisy kde, kedy, ako sa odohrávala "zábava" vyvolenej spoločnosť, detailne popísané mozaiky, fresky a kde na akom mieste sa nachádzali (chápem, že tým autorka chcela čitateľovi vizualizovať tieto monumentálne priestory, no na môj vkus toho bolo veľa). Samotná hlavná hrdinka vo mne sympatie nevzbudzovala, niektorými svojimi činmi ma privádzala k šialenstvu (môže za to Štokholmský syndróm, ktorý si Amara vytvorila voči svojmu bývalému pánovi?). Naopak postava Britannica mi každou stranou bola sympatickejšia. Vývoj ďalších postáv, ich osudy, zmeny nálad, postojov je vystihnutý skvelo. Opis zániku mesta po erupcii Vezuvu v záverečnej časti a boj o holý život jej obyvateľov má grády, tu sa autorke podarilo výborne vystihnúť dramatické udalosti a zúfalstvo. No potom prišiel záver, ktorý bol predvídateľný a... nebudem zlá, viac neprezradím. Celkovo mám z tejto trilógie zmiešané pocity. Život v Pompejach nebol ani romantický, ani krásny napriek okázalému bohatstvu vyvolených, no nebol ani bez lásky a nádeji, napriek chudobe otrokov. Elodie Harper napísala historickú fikciu, v ktorej som miestami mala pocit, že sa v každej kapitole deje to isté. Amara ma vytáčala, iba v závere som jej zatlieskala. No musela som sa prelúskať takmer 1300 stranami. "Nezabudnúť, on alebo ty."

Príbeh po ktorom sa siahla ani neviem prečo, úplne mimo mojej komfortnej zóny, no autorke Elodie Harper som dovolila vtiahnuť ma do života hlavnej hrdinky Amary v Pompejach krátko pred zničujúcim zánikom tohto hriešneho mesta. Samotná hlavná hrdinka vo mne sympatie nevzbudzovala, niektorými svojimi činmi ma privádzala k šialenstvu. Drsný život, autorka vyjadruje v príbehu aj drsným vulgárnym jazykom, čo mi zo začiatku prekážalo, ale postupne ako som prenikla do vnútorného sveta postáv som to prestala vnímať.

"Zrůda skrytá za maskou smíchu..." Toto je príbeh vyrozprávaný štátnym prokurátorom Terrym Sullivanom, ktorý viedol stíhanie Johna Gacyho a v knihe Vraždící klaun mapuje celú históriu najslávnejšieho prípadu svojej kariéry - od chvíle keď sa Gacy dostal do hľadáčika zákona, až do samotného vynesenia rozsudku. Gacy bol stíhaný za vraždy 33 chlapcov.. "Byl čiré zlo. Proto budou příběhy jako ten Gacyho lidi vždycky přitahovat - neboť je těžké představit si, že by někdo dokázal zabít tolik lidí, a přitom udržovat normální život. John Wayne Gacy ml. byl naprosto normální, a pokud jsi o něm nevěděl, že je ztělesněné zlo, nikdy bys na to nepřišel. A to bylo práve to děsivé. " Už som v minulosti prečítala zopár true crime, ale s touto som sa potrápila. Nesadol mi štýl akým autor knihu napísal. Tým, že Sullivan je štátny prokurátor aj príbeh písal ako spis. Prvá tretina knihy bola plná strán, kde Gacy policajtom, ktorí boli na neho nasadení, vždy unikol, (pretože lepšie a rýchlejšie jazdil a mal lepšie auto), aby si potom s nimi sadol v bare, či u neho doma a „vykecával“ sa. Potom sa už príbeh začal odvíjať... No štýl písania zostal rovnaký, ale to som si už zvykla, takže aj čítanie bolo zaujímavé. Skôr by som túto knihu opísala ako informatívny dokument, ktorý objasňuje zložitosť jedného z najneslávnejších amerických vrahov, ktorý bol nielen zločincom, ale aj vplyvným členom komunity, čo robí jeho príbeh ešte desivejším. Sullivan podrobne mapuje vyšetrovanie prípadu a zabŕdne i do Gacyho života, do detstva, dospievania, vzostupu v miestnej politike, až po jeho kruté zločiny. Gacy, známy ako „klaun“ pre svoje vystúpenia na detských akciách, sa stal symbolom masky, ktorú si mnohí zločinci nasádzajú, aby zakryli svoju pravú tvár. No Gacy bol predovšetkým človek 2 tvárí. Kým v jeho okolí bol obľúbený, vzbudzoval dôveru, (navzdory tomu, že sa rád predvádzal a bol chvastúň), v hlave mal temné myšlienky, ktoré menil na skutočnosť. Myslím, že jeho skutočná tvár bola práve tá odvrátená, ktorú skrýval pod maskou. Nikdy nepreukázal súcit, hral sa na Boha, mal moc, rozhodovať, kto bude žiť a kto zomrie. Nikdy neprijal zodpovednosť, vždy všetko zvaľoval na svoje obete. Ešte aj jeho posledné slova zneli: "Polibte mi prdel." Kniha je plná detailov o vyšetrovaní a skutočných prípadoch, ktoré sú podložené dôkazmi a svedectvami, čo dodáva na jej autenticite. Pritom príbehy mladých chlapcov, ktorí sa stali Gacyho obetami, sú podávané s úctou a empatiou. Precízne zdokumentované množstvo zdrojov, vrátane súdnych záznamov a rozhovorov so svedkami neposkytuje čitateľovi žiadne gradovanie deja, tu sa Sullivan snažil čitateľa dostať do hĺbky prípadu, niektoré pasáže boli ťažko stráviteľné vďaka detailným opisom Gacyho zločinov. Avšak tieto časti knihy boli potrebné na to, aby čitateľ získal úplný obraz o zložitosti a brutalite daného prípadu. Vraždící klaun je kniha, ktorá nielen informuje, ale aj zanecháva hlboký dojem.

"Aký má zmysel byť nažive, ak si navzájom nepomáhame. Je možné pretĺkať sa svetom celé roky, celé desaťročia, celý život bez toho, aby človek aspoň raz nepreukázal dostatočnú dávku odvahy a neodmietol napraviť neprávosť, ktorú mal rovno pred očami?" V krajine neslávne známych Magdalénskych práčovní rok 1985. Blížia sa Vianoce a Bill Furlong usilovne pracuje na dodávkach uhlia a dreva, a zároveň premýšľa o malých veciach. Život je pre mnohých okolo neho ťažký a skromný a on neustále pracuje, aby mal na stole jedlo pre svoju manželku a päť dcér. Sám Bill, syn slobodnej matky, si uvedomuje temné tajomstvá skryté v kláštore na okraji mesta, kde sú väznené mladé dievčatá, ktoré sú vystavené zneužívaniu mníškami. Kým celé mesto nad tým zatvára oči, on nezostáva ľahostajný, zápasí so svojím svedomím a urobí správnu vec, aj keď je to proti milovanej katolíckej cirkvi. Claire Keegan v tomto nenápadnom krátkom románe, dokázala povedať niekoľkými slovami veľmi veľa. Autorka nekladie dôraz na opis osobností, ale na poučnú morálku príbehu. Hoci sa na túto hroznú epizódu írskej histórie zameriava len nepriamo, prostredníctvom každodenného života a svedomia jednoduchého predavača uhlia, čitateľovi ukazuje, že aj malé veci môžu mať obrovský dopad na náš život a naše rozhodovanie. Ak vás zaujímajú nuansy medziľudských vzťahov a etické rozhodnutia Všetky tie maličkosti si skúste prečítať. Vianoce vždy prinášajú to najlepšie a najhoršie čo je v ľuďoch...

"Sériový vrah s deviatimi stanovenými obeťami, ktorý dopredu vraví, koho zavraždí a kde sa to stane... a aj tak ho detektívi nevedia vystopovať." Zobrať do rúk knihu od tejto spisovateľskej dvojice je záruka že od prvej po poslednú stránku budem ponorená do príbehu. Pre čitateľa, ktorý od Keplerovcov ešte nič nečítal poviem, že v Pavúkovi je veľa odkazov na predchádzajúci prípad a udalosti ktoré boli spomenuté v knihách Lazár a Uspávač sú odhalené práve v tejto knihe. A aj neobľúbený antihrdina, sériový vrah menom Jurek Walter nezapadol prachom. Keplerovci majú schopnosť vytvárať napätie, ktoré nemá obdoby a nie je pre slabé povahy. A aj keď pol pomyselnej hviezdičky strhávam, za nevysvetlenie, ako páchateľ vedel kedy a kam doručiť balíček s hádankami, táto kniha splnila moje očakávania. V príbehu je veľa temnoty a niektoré scény sa čítajú dosť nepríjemne, no pri (nielen) severských krimi to je už štandard. Čo dodať na záver? Opäť brilantná detektívka... veď Keplerovci...

Toto bolo moje zoznámenie s tvorbou Jérome Loubryho a som nadšená! Vtiahol ma do sveta dokonalej dediny, v ktorej nebolo dokonalé nič. Príbeh odohrávajúci sa v tajomnom a desivom svete izolovanej komunity postupne odhaľuje temné tajomstvá, ktoré ovplyvnili životy hlavných postáv. Loubry majstrovsky vykresľuje atmosféru, dokázal mi v hlave vytvárať obrazy a manipulovať mnou od prvej strany. Priznávam, prvé čo som urobila, pustila som si do slúchadiel hudbu, na ktorú ma autor v úvode knihy naviedol... Až neskôr som si uvedomila, že.... Veď prečítajte si... Zo začiatku som bola z príbehu ktorý je vyrozprávaný viacerými postavami zmätená. Už som si vravela: hmm, taká priemerná detektívka s prvkami hororu, tu žiadnu logiku nehľadaj. No keďže autor dobre vybalansoval tempo príbehu, správne dávkoval napätie a tajomno, pri čítaní ma udržal a ja som sa chcela konečne dozvedieť: kto je teda to monštrum? Bubák? Či niekto, kto vie kde a ako silno ťahať za nitky? S blížiacim sa záverom som zostala v nemom úžase a až vtedy mi začali naskakovať tie pravé zimomriavky. Sakra, dostal ma! Ste pripravení na manipuláciu? Už sa tu nebudem rozpisovať, najjednoduchšie je prečítať si túto knihu, odporúčam.

Skvelo vyrozprávaný psychologický triler so zložitými postavami. Príbeh sa točí okolo životov dvoch sestier, Charlie a Sam ktorých detstvo je poznačené hrozným činom násilia. Ich otec Rusty je výborný no nenávidený advokát ktorý zastupuje tých najhorších zločincov v malom meste Pikeville. Keď im niekto vypáli dom do tla, rodina sa dočasne presťahuje na starý statok, no práve tu sa odohralo niečo strašné. Vtedy dve malé dievčatá stáli tvárou v tvár zabijakovi s puškou v ruke a z toho desivého zážitku keď prišli o svoju matku sa nikdy nespamätali. Obidve si po zvyšok života nesú v sebe zlosť, frustráciu a čo je najsmutnejšie ich rodinné putá sa roztrhali a vydali sa každá svojou cestou. "Ani jedna z nás sa nikdy nepohne vpred, ak sa budeme stále obzerať späť." Po 28 rokoch sa dozvedáme, že sa Sam vypracovala na uznávanú patentovú právničku v New Yorku, kým Charlie zostala v rodnom meste so svojim otcom a pracuje ako právna zástupkyňa. V jedno skoré ráno sa Charlie stane svedkyňou streľby v miestnej škole a jej strašné spomienky sa začnú drať na povrch. "Bola dobrá, poslušná dcéra, ktorá uložila svoje tajomstvo na poličku a nechala tmavé tiene času, aby zakryli spomienky. Ich diabolskú zmluvu nikdy nepokladala za dôležitú súčasť príbehu, lenže teraz zistila, že na nej zrejme záležalo najväčšmi." Charlie je jasné, že v týchto chvíľach najviac potrebuje jedno. Spojiť sily so svojou sestrou. Autorka ma hneď od prvých stránok vtiahla do životov sestier Samanthy a Charlie a mrazivých okolností, ktorým čelia. V príbehu sa strieda prítomnosť s minulosťou, čo umožňuje lepšie pochopiť motivácie postáv a vytvára napínavé odhalenia, ktoré sú pútavé až do samého konca. Spočiatku mi trochu prekážalo, že autorka "opakovala" celé stránky, ale v závere to celé pekne dávalo zmysel. Vďaka tomu som z pozície čitateľa, mohla lepšie pochopiť "akú prácu mozog" hlavných postáv za tie roky urobil so spomienkami sestier, aby sa vyrovnali so svojou minulosťou. Veľkým prekvapením bol v závere pre mňa otec dievčat, ktorý si v príbehu u mňa veľké sympatie nezískal, až do okamihu, kedy sa ukáže jeho otcovská láska - Úlohou otca je milovať svoju dcéru tak, ako potrebuje byť milovaná. S týmto románom určite neurobíte chybu, ak hľadáte niečo, čo kombinuje zložitý príbeh s emocionálnymi hĺbkami.

Vidiecky kaštieľ. Dve vraždy. Viacero podozrivých. V druhom pokračovaní série DI Ford vyšetruje prípad pod veľkým tlakom. V priebehu pár dní sa objavia dve telá - jeden bol zarytý eko-aktivista, druhý bol drobný zločinec a pytliak, najmladší brat zo známej miestnej zločineckej rodiny. Obidve obete boli zabité výstrelom do hlavy a našli sa na panstve Alverchalke ktoré vlastní aristokrat Baverstock. A rozdiely? Tie najpodstatnejšie sa týkali samotnej streľby; jeden zastrelený zblízka, druhý z diaľky, jeden bol starý, druhý mladý, a rôzne boli aj miesta nálezu: v zemi a vo vode. Je to dosť rozdielov, aby mohol Ford vylúčiť sériového vraha? Tým si Ford nebol istý. Pri vyšetrovaní naráža na aristokratickú vrstvu, kde sú svedkovia i podozriví aj na miestných mafiánov, ktorí chcú vziať "spravodlivosť" do vlastných rúk. "Lidi to nemají rádi, ale být dobrý policajt znamená prostě být vlezlý. Takže DI Henry Ford se nikdy nebojí strkat nos tam, kde o něj nikdo nestojí." Navyše sa zdá, že niekto na oddelení prezrádza informácie podozrivým/svedkom. A ani v súkromí si Ford nevydýchne, stres sa mu zvýši po tom, čo zistí, že jeho dospievajúci syn sa začal zaujímať o horolezectvo šport, ktorý pripravil o život jeho manželku. 2. pokračovanie detektíva Forda malo oproti prvej časti pomalší rozbeh, a čitateľ ktorý má už nejaké to krimi načítané je oproti knižným detektívom s odhaleniami v predstihu niekoľkých strán. Osobne ma v knihe viac zaujal práve Fordov boj s pocitom viny a jeho pokusy uchrániť svojho dospievajúceho syna pred pravdou, tu autor vytvára pútavú emocionálnu kulisu príbehu. Jeden z aspektov, ktorý môže niektorých čitateľov zaujímať, je autorov pohľad na sociálne témy, s ktorými sa detektív Ford stretáva pri svojej práci. Maslen sa nebojí skúmať zložitosti a nuansy kriminality, čím pridáva ďalší rozmer k už takému zaujímavému príbehu a tiež nezabúda ani na vedľajšie postavy, ktoré majú svoje vlastné príbehy a motivácie. Príbeh Temné dědictví, ponúka skvelý zážitok z čítania, ale aj hlboké zamyslenie o morálke, spravodlivosti a psychológii zločinu.

"Trestem za prostituci by neměla být smrt." Zabiják od Zelené řeky je doteraz najosobnejšia a najprovokatívnejšia kniha od Ann Rule, bestsellerovej majsterky skutočného zločinu v ktorom sa zameriava na zločiny spáchané v priebehu dvoch desaťročí. "Zabijákem od Zelené řeky mohl být praticky kdokoliv. Téměř kdokoliv, jen ne nudný malý muž zdánlivě předvídatelných zvyků, skrblík, lakomec, sběratel harampádí a cíl vtípků a posměšných přezdívek - Gary Leon Ridgway. Príbeh autorka rozdelila do 3 častí: v prvej nás "zoznamuje" s obeťami, ich osudom, čo ich priviedlo na "ulicu" kde boli ľahkým cieľom. V tejto časti som si nemohla pomôcť a zo začiatku som sa pozerala na tieto naivné, hlúpučké dievčatá ako na trúby, ale len do okamihu kým som si uvedomila že: "Život je málokdy fér a pro některé obzvláště zranitelné děti je jen sérií smutných událostí, které se řetězí jedna za druhou." V druhej časti nahliadneme do súkromného života Garyho, a sledujeme ťažkú prácu vyšetrovateľov, ktorí nemali v rukách nič. Len ďalšie a ďalšie nálezy tiel obetí, čoraz väčší tlak z médií a verejnosti. Medzi najväčších kritikov a sťažovateľov na vyšetrovací tím paradoxne patrili tie rodiny, ktoré sa o svoje dcéry pred ich zmiznutím starali zo všetkých najmenej. A pritom "objem práce, který museli zvládnout vyšetřovatelé od počátku první až do ukončení činnosti poslední pracovní skupiny, připomíná pokus spočítat a popsat všechny jednotlivé skleněné tvary uvnitř kaleidoskopu." V tretej časti sa presunieme do roku 2001 a okrem zatknutia páchateľa sme svedkami "spolupráce" Garyho s políciou, kedy považoval sám seba za súčasť tímu a čerpal výhody, ktoré si patrične užíval. Tento surovec až do konca ovládal situáciu, vyhol sa trestu smrti tým, že držal policajtov v šachu a vykúpil sa informáciami o obetiach. "Na vás je velmi jedinečná jedna věc, " podotkl soudce Jones, "a sice že máte emoce pokryté teflonem a k mladým dívkám, které jste zavraždil, necítite ani špetku soucitu." Jednou zo silných stránok Ann Rule je jej schopnosť citlivo riešiť zložité témy. Rešpektuje dôstojnosť obetí a zároveň poskytuje úprimný obraz o zložitosti kriminálneho správania a súdneho systému. Vďaka tejto rovnováhe je zážitok z čítania mimoriadne emocionálny. Jedným z najzaujímavejších aspektov knihy je, ako Rule skúma vplyv médií na vnímanie zločinu a spravodlivosti. Kriticky sa pozerá na to, ako sú obete a páchatelia často prezentovaní v médiách a ako to ovplyvňuje verejnú mienku. Táto kniha je mojim ďalším prírastkom z edície true crime a je dôkazom, že pravda môže byť často podivnejšia ako fikcia, a zanecháva po sebe silný dojem, ktorý si človek dlho pamätá.

Moja prvá Absyntovka - skvelo napísaná kniha kde Truman Capote majstrovsky spája žánre skutočného zločinu a naratívnej literatúry faktu. Tento non-fiction román o brutálnej vražde rodiny Clutterovcov v Holcombe v Kansase v roku 1959 a následnom zajatí, súdnom procese a poprave páchateľov Richarda „Dicka“ Hickocka a Perryho Smitha nie je len opisom zločinu; je to hlboká meditácia o násilí, spoločenskom zlyhaní a krehkosti života. Capoteov prístup ktorým spája novinársku precíznosť s literárnym rozprávaním vytvoril pohlcujúci zážitok, ktorý ma vtiahol do života obetí aj páchateľov. Autentickosť a hĺbku príbehu dosiahol rozsiahlym výskumom, ktorý zahŕňal rozhovory s miestnymi obyvateľmi a samotnými páchateľmi. V knihe nám ponúkol dojemný pohľad do ich životov a idylickej komunity Holcomb, vďaka čomu poľudštil nielen rodinu Clutterovcov, ale aj ich vrahov, čím dokázal zvýšiť emocionálny dopad tragédie na všetkých zúčastnených. Hoci Richard Hickock a Perry Smith vraždili / konali bez motívu, predsa len autorovi vo svojom priznaní Perry Smith uviedol: "Nechcel som im ublížiť. Oni mi nikdy neublížili. Nie ako iný ľudia. Lebo iní ľudia mi ubližovali celý život. Možno, že práve Clutterovci mali za to všetko zaplatiť." Na rozdiel od typických kriminálnych príbehov, ktoré sa zameriavajú výlučne na udalosti, Capote sa v knihe ponára do psychológie svojich postáv a poskytuje hlboký pohľad na životy a motivácie obetí aj vrahov. Najmä Smitha a Hickocka vykresľuje nielen ako darebákov, ale aj ako zložitých jednotlivcov, ktorých formuje nespočetné množstvo faktorov vrátane traumy, chudoby a nesplnených snov. Capoteho rozprávačský štýl mi sadol, dokázal vo mne vyvolať empatiu k obetiam a v istých momentoch aj k páchateľom. Za seba si dovoľujem napísať, že Chladnokrvne je majstrovsky spracovaný skutočný príbeh, ktorý bude ešte dlho vo mne rezonovať.

Pol roka som obchádzala túto knihu, aby som ju potom za pol dňa a celú noc prečítala. Opäť som sa nechala vtiahnuť do temných myslí postáv, ktoré Liz Nugent napísala strhujúco, šokujúco a dramaticky. Hlavná postava Sally žije so svojim otcom v izolácií, bez priateľov, bez matky. Vo veku 40 rokov je až detsky naivná. Keď jej na sklonku života otec sarkasticky povie, aby ho po smrti vyhodila do smetí, splní jeho želanie. Doslova... "Až umřu, vynes mě s odpadky," řekl. "Budu mrtvý, takže mi to už bude jedno. Zato ty si oči vypláčeš." A on se smál a ja se taky smála, protože jsme oba věděli, že já si oči opravdu nevypláču. Nikdy nepláču. Když nastala ta chvíle, postupovala jsem podle pokynů. A práve "vďaka" tejto udalosti sa dostane do pozornosti verejnosti, ktorá je presvedčená, že Sally musela svojho otca zavraždiť a následne sa snažila zbaviť dôkazov. No udalosti naberú úplne iný spád a Sally s podporou svojej terapeutky a nových priateľov odhaľuje jednotlivé dieliky svojej desivej minulosti... Udalosti zabudnutej Sallynej minulosti sú odhaľované prostredníctvom flashback kapitol z pohľadu mladého chlapca, ktorého vychováva otec. Postupne sa stávame svedkami tragického, znepokojujúceho príbehu ktorý sa tiahne generáciami. Už po pár riadkoch si ma postava Sally získala! Dosť čudná, ale pútavá, v mnohým miestach príbehu aj napriek pochmúrnemu osudu ma Sally rozosmiala, pobavila. Sally je zložitá - jej život je poznačený udalosťami, ktoré ju formovali a určovali jej osud. Autorka výborne vykresľuje Sallyin vnútorný svet, čím ma vtiahla do jej psychológie a emocionálnych konfliktov. Príbeh sa odvíja z jej perspektívy, čo zvyšuje napätie a zvedavosť - čo sa stalo v jej minulosti? Liz Nugent skvele manipuluje s emóciami čitateľa, núti ho zamýšľať sa nad morálnymi dilemami a psychologickými aspektmi postavy. Opäť, nosná téma príbehu je manipulácia, klamstvá a zlo. A že tie zlovestné činy opísala naozaj kruto. No, a viac nenapíšem: najlepšie urobíte ak si tento príbeh prečítate!

Cassey Marshallová rozprávkovo bohatá dedička, krásna, šťastne vydatá, majiteľka úspešného obchodu s interiérovým dizajnom, nemohla byť spokojnejšia so svojím životom. Až kým jej dokonalý svet rozbil na kusy vodič vozidla, ktorý ju vo vysokej rýchlosti zrazil... a ušiel z miesta nehody. Teraz je Cassey udržovaná pri živote len množstvom hadičiek a dýchacích prístrojov. Casey upadla do kómy, no po pár týždňoch "precitne" do tmy - uvedomuje si, že iba počuje, nemôže komunikovať, ani sa hýbať. "Kolik hodin, dnů, týdnů tady může ležet ponořená do tmy a poslouchat sled hlasů, které se jí vznášejí kolem hlavy, jako plující mraky? Kolik týdnů, měsíců, roků - nedej bože roků! - dokáže přežívat bez nemožnosti kontaktu s těmi, které miluje?" Uväznená vo svojom tele ale postupne zisťuje, že ľudia, ktorí sú jej najbližší, nie sú tí, za ktorých ich považovala, že jej nehoda mohla byť úmyselná a že jej život môže byť vo väčšom ohrození, ak sa uzdraví. Ako a ak vôbec, sa Cassey dostane z tejto pasce? Príbehom nás autorka prevádza cez myšlienky, pocity a vypočuté dialógy Cassey, ležiacej v kóme. Casey je všetko, len nie je "nečinná", pretože keď je "hore", snaží sa, aby bola v strehu, zbierala a analyzovala informácie, ktoré si vypočuje a odmieta sa poddať nespravodlivému osudu. Spomienkami nás prevedie do minulosti, kde spoznávame ju, jej rodinu a priateľov. Stránku po stránke som bola svedkom odhalení, ako môže hrejivá láska plná slnka a šťastia, prejsť do temnej a odpornej. Obávala som sa že tento príbeh bude na mňa pôsobiť klaustrofobicky, ale nie. Medzi negatíva knihy by som spomenula časti príbehu, kde všetky osoby pohybujúce sa v dosluchu Cassey, najmä keď s ňou boli osamote, povedali nahlas to, čo si bežne človek iba pomyslí. To na mňa nepôsobilo ani trochu dôveryhodne. Dej bol predvídateľný, vzhľadom na to, že autorka pomerne skoro odhalí konanie vodiča (schválne píšem vodiča, aby som nespojlovala), no napriek tomu sa príbeh dobre čítal až do konca. Škoda len toho konca, pretože ak by ho autorka napísala trochu menej akčne, tak by sa mi príbeh páčil viac.

Diabol vie, kedy má vyzerať príťažlivo. Ted Bundy, príťažlivý, kultivovaný, očarujúci, ale aj nezvyčajne organizovaný a vypočítavý zločinec - príšera v ľudskom tele. Nenásytný zabijak o ktorom najmä v USA počul každý... Ann Rule je bývalá policajná dôstojníčka, autorka skutočných kriminálnych článkov a kníh, známa svojim "vzťahom" s notoricky známym sériovým vrahom... Kniha Ted Bundy, vrah po mém boku je pozoruhodná svojou dvojakou perspektívou. Autorka spočiatku vykresľuje Bundyho ako očarujúceho, inteligentného a charizmatického jedinca priateľa, ktorého spoznala počas práce na krízovej linke. Zhodou náhod práve v tých časoch dostala zmluvu na knihu, v ktorej mala napísať o neznámom vrahovi, ktorý zabíjal mladé študentky. Časom sa ukázalo, že podozrivým je jej blízky priateľ. Autorkine osobné spojenie s Bundym pridáva do rozprávania vrstvu intimity, vďaka čomu je postupné odhalenie Bundyho hrozných zločinov ešte strašidelnejšie. Efektívne zachytáva teror Tedových zločinov keď očarujúci, zdanlivo nevinný muž skrýval svoju obludnú identitu a zároveň upozorňuje na spoločenské obavy zo 70. rokov. Aj napriek niektorým častiam knihy, ktoré opisujú zločiny ktoré Ted spáchal, o obetiach píše autorka citlivo a s rešpektom. Neuveriteľne na mňa pôsobili Tedove schopnosti unikať z väzenia. Po prvom úteku sa "poučil", po druhom sa mu podarilo ujsť z Colorada až na Floridu... "Florida - "páka na pásu smrti - byla tím nejhorším státem, do něhož mohl utéct. Na Floride se posměšná nadřazenost Teda Bundyho ani jeho hry nezamlouvaly nikomu. Policii, soudcům a rozhodně ne veřejnosti. Na Floride bylo zvykem "zabijáky" zabíjet a to pokud možno urychleně." A predsa dokázal Ted unikať trestu smrti celých 11 rokov! Súdne procesy, odvolania, rôzne úskoky, zdalo sa že Ted Bundy má vždy nejaké eso v rukáve. Tu je jeden z niekoľkých vyjadrení sudcu: "Není mi znám jediný případ, který bych viděl nebo zažil, kde by se nemajetné osobě dostalo tak kvalitní a početné právní pomoci, jako Tedovi. Zastupovalo ho 5 různých obhájců. To je neslýchané!" Ted: "V mém životě není nic tak špatného, co by se nedalo zlepšit reinkarnací." Ann Rule výborne vystihla emócie postáv, vytvorila príbeh ktorý je pútavo napísaný a zároveň mrazivý. Táto znepokojujúca zmes osobných spomienok a investigatívnej žurnalistiky je aj po niekoľkých desaťročiach od jeho prvého zverejnenia stále strašidelná pripomienka, že niekedy sa tí najnebezpečnejší jednotlivci môžu skrývať na očiach. "Dokázal manipulovat s druhými lidmi, sám sebe zastavit nedokázal."

"Toľké roky robil jedno zlé rozhodnutie za druhým. Netrápilo ho, aké dôsledky bude jeho rozhodnutie mať." Od posledného prípadu so svojským kriminálnym psychológom Sebastianom Bergmannom ubehli dva roky a konečne som sa dočkala. No po prečítaní najnovšieho prípadu Vina ktorú nesieš som ako na ihlách. Tak veľmi by som teraz hneď chcela zobrať do rúk 9. diel!!! Kto sleduje túto sériu vie, že Sebastian je sebecký, bezohľadný (no mne veľmi sympatický) muž, ktorý na prvom mieste vždy myslí iba na seba a nikdy na následky svojich činov. A práve v tejto časti ho minulosť začína dobiehať. Na mieste činu, okrem obete nájde polícia odkaz smerovaný priamo Sebastianovi: "Vyrieš toto, Sebastian Bergmann." A tak polícia chtiac - nechtiac musí do vyšetrovania zapojiť aj jeho. To, že nepôjde o jedinú obeť je všetkým jasné, o čom sa veľmi rýchlo Riksmord presvedčí. "Aká je šanca, že toto všetko je len obyčajná náhoda?" Na tím Riksmordu je vyvíjaný veľký tlak a ohrozí mu zánik. Na svedomí to má "Zasraný Billy" bývalý člen tohto tímu (nebudem spojlovať, no tí čo čítali vedia, ako autori zamiešali karty s osudom, ktorý Billymu nadelili). A veruže aj v tejto časti si Billy pre nás pripravil šokujúce veci!!! A samozrejme osobný život Sebastiana, jeho nočná mora, ktorá má počiatky v Thajsku z roku 2004, kde počas cunami prišiel o rodinu, sa i po 20 rokoch na neho opäť vyvalí. Všetky tieto dejové línie sú napínavé a dobre prepletené. A vôbec mi nevadili miestami nereálne situácie. Som skrátka ovplyvnená a nedám na túto knižnú sériu dopustiť. Obzvlášť ma bavili skvele prepracované dialógy, kde je vidieť Sebastianovu aroganciu a bezcitnosť. Detektívne príbehy tejto autorskej dvojice sú precízne spracované, vedia priblížiť každému aj nezainteresovanému čitateľovi dej, atmosféru a zvláštnosti príbehu a kolektívu okolo Bergmanna, takže ju pochopí aj ten čo nečítal celú sériu (čo podľa môjho názoru, by bola škoda). Priatelia tento príbeh je jedno prekvapenie za druhým a záver? Chcem viac príbehov s týmto antihrdinom!

Tak som si prečítala knihu hororových poviedok Volání temnoty a... nedoporučujem ju zarytým fanúšikom hororu. Prvky napätia, nadprirodzena i násilia zvyčajne sa točiacich okolo tém smrti, príšer, strašidelných domov alebo iných znepokojujúcich situácií v tejto útlej knihe boli zastúpene v slušnom počte. Jednotlivé príbehy boli pre mňa však prikrátke a nedotiahnuté dokonca. Nestihla som sa zžiť s postavami a v tom najlepšom bol už koniec. Mne predsa len viac idú na chuť kompletné príbehy rozpísané na stovky strán. Ak ste ale čitateľ, ktorý sa s hororom ešte len oťukáva a láka ho mrazivá atmosféra, číhajúce zlo a ešte ste nič z tohto žánru nečítali Volání temnoty je fajn voľba.

Práve som dočítala 5. diel zo série Washington Poe a musím povedať, že ma nesklamal. Príbeh sleduje DI Washingtona Poea a jeho partnerku Tilly Bradshawovú pri vyšetrovaní série vrážd spojených s notoricky známym sériovým vrahom známym ako Botanik. V rovnakom čase ako WP rieši prípad traviča, sa ocitá jeho dlhoročná kolegyňa a kamarátka patologička Estelle Doylová vo väzbe z podozrenia vraždy svojho otca. Cravenovo písanie je pre mňa záruka zábavy, je svižné a pútavé, dej prepracovaný s množstvom zvratov. Craven opäť predvádza svoj talent na vytváranie zložitých a podmanivých postáv, najmä Washingtona Poa, ktorý je tvrdohlavý a odhodlaný ako vždy a Tilly Bradshawovú, ktorá svojou nepredvídateľnou osobnosťou vytvára množstvo komických situácií. Vývoj týchto postáv a dynamika medzi nimi, ich žartovanie, kamarátstvo, dodávajú príbehu s temnou témou nádych humoru, vďaka čomu je radosť knihu čítať. Botanik je kniha, ktorú bez váhania odporúčam tým z vás, ktorí milujú kriminálny triler.

Príbeh dokonalej rodinky, ktorá ukrýva znepokojujúce tajomstvá a vrah, ktorý chce, aby sa povedala pravda. Tajomstvá živých je príbeh zaoberajúci sa ťažkou témou, ako je pedofília, zneužívanie a zanedbávanie detí. No od trháku má ďaleko. Autorkine zahmlievané rozprávanie malo príbeh skôr pozdvihnúť, no jej rozprávanie bolo nemotorné a tak sa príbeh stáva skôr zmäteným ako napínavým. Absentuje v ňom vývoj postáv a aj atmosféra. V knihe sa to postavami len tak hemží, všetci v ňom niečo skrývajú no opäť vďaka väčšiemu počtu postáv sú ich charaktery vykreslené len povrchne. Aj keď sa autorka snažila udržať identitu páchateľa do konca knihy, veľmi sa jej to nepodarilo... príbeh je predvídateľný a našla som v ňom aj zopár nelogických momentov. Áno, Robyn riešila komplikovaný prípad plný klamstiev, zneužívania, únosu, ale počas čítania mi chýbala dôveryhodnosť. K mnohým postavám som začala pociťovať nevraživosť a fakt by som ich zopár s radosťou prepleskla. Obľubujem knihy ktoré ma udržia v napätí a nedajú sa odložiť, no túto bolo ľahké odložiť. Detektívka Robyn a jej bratranec Ross si ale moje sympatie získali, čas ukáže či to skúsim s pokračovaním (ak vyjde). Ako detektívka na dovolenku môže byť, ale inak nič extra šokujúce.

Úvod knihy sľuboval napínavé čítanie. Tento príbeh sa ale ťažko rozbiehal a vlastne sa ani nerozbehol. Prečo? Prečo autor potreboval príbeh zaplaviť obrovským množstvom poetických opisov, ktoré sa mi teda do krimi absolútne nehodili a ešte aj brzdili tempo? Rovnako som po čase mala pocit, že čítam učebnicu dejepisu, pretože autor nás musel do podrobností poučiť všetko o Templároch, samozrejme poetickým spôsobom. Úplne mi tým ulietavali myšlienky inam a samotná detektívna zápletka sa tak strácala pod nánosom množstva slov a nepodstatných opisov. Kým sa autor vôbec v kapitole dopracoval k tomu čo nám vlastne chcel povedať, už ma to ani nezaujímalo. Poslednú tretinu knihy som prepla na rýchločítanie, len aby som sa dozvedela, či som odhadla záver správne. Odhadla... Čo dodať? Toto bol môj krok vedľa.

Profesorka je moja štvrtá kniha od Freidy za týždeň a čím viac príbehov som od nej prečítala, tým ťažšie ma vie vodiť za nos. V tomto príbehu som si neobľúbila ani jednu postavu. Všetci boli svojim spôsobom hrozní, hlúpi a nezrelí. A dosť v príbehu pokryvkáva aj Freidin zmysel pre logiku, aj keď sa príbeh rýchlo číta, zápletka je naivná. Hoci autorka otvára nebezpečné témy (šikana, zneužívanie), spôsob ako to všetko skĺbila a vykreslila ma nezdvíhal z kresla... Toľko nezodpovedaných otázok mi po dočítaní zostalo. Som si istá, že Profesorka sa bude páčiť mnohým čitateľom no ja v blízkej dobe nevezmem do rúk žiadnu ďalšiu knihu od tejto autorky. No ak vám stačí, že tento príbeh napísala Freida McFaden prečítajte si ho.

Pokračovanie Pomocníčky je opäť skvelé. I keď prvých 150 strán bolo na mňa v príbehu príliš veľa "omáčky", ktorá ma skôr nudila. A dosť výrazne mi práve v tejto časti knihy postava Millie liezla na nervy, najmä jej táranie a neúprimný postoj k Brockovi; ale vydržať sa oplatí, pretože práve potom príde k veľkému zlomu a príbeh naberie tempo. Vzorec príbehu je rovnaký ako v prvej časti (Tajomstvo pomocníčky sa dá čítať aj ako samostatná kniha), no napriek tomu si myslím, že je lepšie čítať knihy po poradí, pretože práve v prvej knihe je postava Millie lepšie vykreslená. Ako Enzo povedal Millie: "To čo si urobila v puberte, nedefinuje, kým si dnes." Druhá časť príbehu je už napínavá, tu nám iná postava prerozpráva príbeh so svojho pohľadu. V závere je prekvapivé rozuzlenie, no mnohé scény sú nerealistické... no a čo, práve tie bláznivé udalosti, ktoré vyvrcholia v šialený záver sa mi páčili.

Príbeh z časti postavený na skutočných udalostiach, je typickým duchárskym príbehom bez zbytočného krviprelievania, kde v izolovanej dedinke prežívajú postavy strach, úzkosť a keďže sú v starom dome akurát v zimnom období tak ich samozrejme sužuje aj chlad a tma. Tento príbeh je skôr pre čitateľa, ktorý nečíta veľa hororov, príp. je väčší bojko :-) Nie je to majstrovské dielo, ale pochmúrnu atmosféru autorka vykreslila dobre. Takže ak sa ma spýtate či som sa bála? Áno, ja začítaná do príbehu a v najviac napínavom momente ma známy poklepal po pleci... Pamatuji so vás všechny je príbeh, kde strach obmedzuje len vaša predstavivosť.

Záverečný diel bol mrazivý a z celej série sa mi páčil najviac. Veď ako som mohla pustiť z rúk knihu v ktorej do Reykjavíckeho prístavu v noci vpláva luxusná jachta celkom ľudoprázdna. Pátranie, čo sa stalo s posádkou a rodinou, ktorá mala na jachte priplávať sa v jednotlivých kapitolách strieda s opisom účastníkov plavby a ich spočiatku pekný výlet, ktorý sa každou hodinou menil na hororový výlet a boj o život. Tóru si najmú rodičia mladého otca, ktorý z lode zmizol, aby im pomohla s dedičským konaním, no čoskoro je vtiahnutá do nevysvetliteľnej záhady aké sa vo veľkých oceánoch a moriach občas stanú. Podarí sa vyšetriť čo sa stalo s posádkou jachty Lady K, alebo sa zapíše na zoznam lodí duchov ako Mary Celeste či Katamaran KAZ II a naveky zostane tento prípad nevyriešený? Po dočítaní tejto knihy mám jasno, jachtu si nekúpim a ak by som sa mala niekedy plaviť tak len v na dosah pobrežia :-)

"Klamná naděje je často lepší než zlá jistota." Ani 4. kniha Led v žilách ma nesklamala. Tentokrát sa právnička Tóra vydá s Matthiasom do Grónska, kde jedna banská spoločnosť vykonávajúca skúšobné vrty nedodržala zmluvné podmienky a hrozí jej že príde o veľký balík peňazí. No problém je ešte väčší. Baníci sa odmietajú po dovolenke vrátiť do práce a s tými pár zamestnancami, ktorí na vrtnej stanici zostali sa úplne stratil kontakt. Nikto netuší čo sa v drsnej a riedko obývanej oblasti na severovýchodnom pobreží Grónska stalo. Navyše len pár mesiacov pred tým sa z pracovného tímu stratila jedna žena. Existuje nejaká súvislosť so zmiznutím ženy s tým, čo sa deje na stanici teraz? A prečo sú miestni obyvatelia takí nepriateľskí? V drsnej krajine, pod tonami ľadu, leží tajomstvo, ktoré čaká až vyjde na povrch, aby znovu zabíjalo. "Co je jednou mrtvé, nedá se znovu zabít." Opäť skvelé opisy, ktoré dobre vystihujú niekedy tiesnivú náladu. Autorka sa tu zaoberá vzťahom medzi domorodými obyvateľmi a ťažobnou spoločnosťou. Kontrast medzi moderným svetom kde sme obklopení technológiami a životom Inuitov a ich tratičnými hodnotami je veľmi živo opísaný. Napätie medzi Inuitmi a zamestnancami banskej spoločnosti stupňuje aj ignorácia či neznalosť pracovníkov o zvykoch, tradíciách a ich histórií. K tomu keď sa primieša šikana, žiarlivosť a tragédia na pracovisku vzniká "dusno", ktoré sa v mrazivom Grónsku dá krájať. Príbeh má síce pomalé tempo no plusové body mu dávam za nevyspytateľnú záhadu a krásne opísanú temnú atmosféru Grónska. Ako môže niekto žiť v takom drsnom podnebí?

V novopostavenom hoteli obchádza duch, ale zavraždená je až príliš skutočná… Je zaujímavé čítať, že na Islande stále žijú ľudia, ktorí veria v nadprirodzené javy oveľa viac ako v iných západných krajinách. A práve jedna taká duchárska historka napomôže k rozuzleniu jedného veľmi starého prípadu... Keď advokátke Tóre zavolá jej kamarát Jónas, pomyslí si, že si z nej robí žarty. V ezotericky zameranom hoteli, ktorý vybudoval na pozemkoch dvoch starých statkov, vraj straší. Tóra síce na ducha neverí, ale mŕtvole miestnej architektky nájdenej na pláži uveriť musí. Vyšetrovanie ide ťažko, zvlášť preto, že niektoré vlákna prerastajú hlboko do minulosti. Keď sa do všetkého zapletie jeden politik na dôchodku, jeden ambiciózny komunálny politik, zohavený mladý muž na vozíku, rodinní príslušníci zo starých statkov a niekoľko osôb s nacistickou minulosťou, je toho práve dosť, aby to všetkým poriadne zamotalo hlavu. Čo sa to vlastne pred rokmi odohralo? "Stíny starých hříchů trvají věčne a nelze sa před nimi skrýt." Spletitým dejom a najmä tým, že sa niekoľkokrát zmení podozrenie na ďalšiu a ďalšiu osobu, ktorá zločiny spáchala mi tento príbeh pripomínal knihy od Agáty Christie. Množstvom postáv s islandskými menami to bol pre mňa výkon - aj keď Hry o tróny tento príbeh neporazil :-) - ale našťastie v úvode knihy sú vypísané postavy z knihy pre ľahšiu orientáciu. Autorka v tejto knihe podľa mňa miestami úplne zbytočne a zložito opisovala smerovanie vyšetrovania prípadu, rovnako téma nacizmu nemala pre dej nejaký prínos. Do čítania ma však hnala zvedavosť; straší, či nestraší v okolí hotela? Nakoniec po celom rade podozrivých a odhalení nočného plaču "odloženého dieťaťa" ktoré strašilo nielen hostí, ale aj zamestnancov hotela konštatujem, že ma príbeh vcelku bavil aj napriek mnohým "nedostatkom".

Island je známy svojou geologickou aktivitou, asi najznámejší aktívny vulkán Hekla, Islanďania nazývali Brána do pekla. Práve do tejto ostrovnej krajiny prišiel z Nemecka študent histórie Harald Guntlieb, aby tu študoval stredoveké rukopisy. No jeho telo sa nájde v budove univerzity, zohavené, s neznámym symbolom na hrudi. Posledné čo povedal svojmu priateľovi pred tým než natrafil na svojho vraha bolo: " Přijel jsem na Island hledat peklo, a víš co? Já ho našel!" Polícia pomerne rýchlo zatýka podozrivého muža, no rodina z Nemecka posiela na Island svojho súkromného detektíva, Matthewa Reicha, ktorý spolu s právničkou Thórou Gumundsdóttir postupne odhaľujú posadnutosť zosnulého študenta hroznou históriou Islandu, mučenia, popráv a honov na čarodejnice. V chladnom podnebí, v tieni temnej histórie sú ukryté hrôzy súčasnosti. Dvojica Matthew a Tóra zisťujú, že tu sa nedá veriť nikomu... Krimi príbeh, v ktorom hlavnú úlohu zohral vyšinutý mladý Harald posadnutý okultizmom a temnou mágiou napísala Yrsa s ohľadom na citlivejšie povahy niektorých čitateľov vcelku jemne, bez príliš nechutných detailov. Hoci niektoré pasáže v ktorých je zmienka o procesoch inkvizície, už tak ľahko stráviteľné nie sú. Príbeh je naozaj úžasný, celá tá téma dejín točiacich sa okolo okultizmu, honu na čarodejnice a súčasná posadnutosť po objave starých rukopisov. Kniha je v skvelej rovnováhe; vyšetrovanie strašidelného zločinu, historická fikcia, to všetko prepojené so scénami pustej krásy Islandu a rodinného života Tóry. Dej plynul v pomalom tempe, a hoci je v príbehu nedostatok napätia (v porovnaní s inými knihami), mne hlavná dvojica sadla a nenudila som sa.

ve smrti tolika lidí? Piaty príbeh ma opäť vystrelil z kresla. Do poslednej strany som si nevedela vysvetliť, čo sa deje, ako sa autorke podarilo spojiť to množstvo jednotlivých vlákien udalostí. No to je u Yrsy Sigurardóttir normálne, keďže ako fanúšička sledujem hlavne Huldara a Freyu, ktorá sa tiež podieľa na vyjasnení prípadu. Prípadu ktorý bol tak komplikovaný a napínavý, že sa od neho nedalo odtrhnúť. Panenka je strhujúci triler, ktorý ma od prvej strany držal v napätí. Takto neuveriteľne dobre a zložito napísaný príbeh sa mi páči. Absolútne som netušila kto má najviac za "ušami" a odhalenie mi vyrazilo dych. Oceňujem to, že Yrsa Sigurardóttir nepotrebuje na stránky kníh vyliať vedrá krvi a mučivými opismi čitateľovi opísovať posledné okamžiky života obetí. Ona vie tú hrôzu čitateľovi podať s rešpektom a pritom neuberie na napätí, naopak mráz opakovane jazdil po mojej šiji a zlo som priam cítila. Časti jednotlivých príbehov boli v tejto knihe veľmi tragické a nevyvíjali sa tak ako by som si želala, no pri knižných trileroch človek nemôže čakať šťastné konce. Táto séria sa u mňa osvedčila a zatiaľ je najlepším dielom práve Panenka. Uvidíme čo autorka pripravila pre nás v pokračovaní.

V 3 knihe od Yrsy je hlavná téma šikana a jej následky. Príbehov na túto tému je napísaných veľa, no takého spracovanie som čítala prvý krát. A že mi dá autorka zabrať najmä v pasážach, kedy som nahliadla do vnútra šikanovanej obete som akosi očakávala, no čo ak sa karta obráti? Detektív Huldar sa pripojí k vyšetrovaniu vraždy mladej tínedžerky, ktorej posledné okamihy života niekto nahral na mobil a cez apku Snapchat rozposlal videá jej kamarátom. Keď sa nájde jej telo je označené číslom "2". Podobný osud postihne o pár dní ďalšieho tínedžera, ktorého priatelia v Snapchate dostanú videá ktoré natočil vrah. Aj pri jeho tele sa nájde odkaz - s číslicou 3. Freyja a Huldar sa zhodnú na dvoch veciach: pravda nie je ani zďaleka jednoduchá. Vrah ešte nie je hotový. A existuje tam vonku neobjavené telo s číslom „1“? Brilantne napísaný príbeh, v ktorom sa autorka zaoberá psychológiou tyrana a možnými dôvodmi, prečo sa ním stať. Šikana - tak veľa sa o nej hovorí, no v súčasnosti je oveľa nebezpečnejšia a surovejšia ako v minulosti. Žijeme v dobe, kde vďaka technológii agresori svoje obete prenasledujú už aj na sociálnych sieťach a tak šikanovanie nekončí pri bráne školy, teraz pokračuje zákernejšie, krutejšie a anonymne. Yrsa Sigurardóttir poukazuje na to, že nikto si nezaslúži byť obeťou, ale aj to, ako ľahko sa z tyrana môže stať obeť a naopak. "Chorá touha po pomstě ho srazila na úroveň lidí, které chtěl potrestat. Vlastne z nej udělala někoho mnohem horšího." Výborne napísaný tragický príbeh, kde som sa pri čítaní pristihla viac krát pri myšlienke, že: "Ak sa inak nedá, tak aj takto sa "dajú" riešiť problémy", ale znamená to že som tiež rovnako zlá? Úplne som chápala dôvody a myšlienky vraha, ktoré ho priviedli až k činom. No nakoniec som došla k záveru, že ničomu a najmä nikomu sa nepomohlo, ani neuľavilo keď sa násilie oplácalo násilím. Mimoriadne dobre spracovaný príbeh s mrazivým záverom.

Úvodný diel série je strhujúci thriller s množstvom zvratov a nápaditými vražednými nástrojmi. Našťastie Yrsa dokázala tieto scény napísať bez zbytočne krvavých popisov, no napriek tomu boli dostatočne desivé. Táto autorka nepíše pre slabé povahy, ak ste ešte od nej nečítali a chcete skúsiť; Traste sa!

"Mám už veľa tetovaní. Premieňam ich na kožu - vypracúvam ich. Pochádzajú od rozličných ľudí - teraz mŕtvych..." Keď tatérka Marni Mullinsová počas tetovacieho veľtrhu v Brigktone objaví telo z ktorého niekto vyrezal kus kože, svoj nález anonymne oznámi na tiesňovej linke. Marni pozná svet tetovania ako vlastnú dlaň, no má svoje dôvody nedôverovať polícii. Prípadu sa ujme novo vymenovaný, iba 29 ročný detektív inšpektor Francis Sullivan, ktorý čoskoro zistí, že vrah sa zameriava na ľudí s jedinečnými a zložitými tetovaniami. Ako počet obetí narastá, DI Francis požiada o pomoc Marni aby mu pomohla zorientovať sa v komunite tatérov. Francis a Marni začnú spolupracovať na zadržaní páchateľa. No najskôr musia zistiť o sériovom vrahovi: "Ako si vyberá svoje obete a prečo?" Autorkin debut Zlodej tetovaní je síce "pritiahnutý za vlasy" no od prvej strany je plný napätia, mrazivej atmosféry so živými popismi samotných tetovaní (a tiež kapitolami s podrobnosťami o zločinoch, z ktorých mi naskakovala husia koža). Originálny dej má dobré tempo a nechá vás hádať o identite vraha. Príbeh čítame s pohľadu viacerých postáv, takže nás vďaka tomu autorka nezaťažuje zbytočnými opismi. No určité sklamanie som pociťovala v použitom žánrovom klišé dobrý/zlý policajt, resp. policajný náčelník hrajúci golf, ktorý bráni úsiliu Francisa dolapiť páchateľa. Nepresvedčivé boli aj momenty kedy sa do pátrania naplno vloží aj samotná Marni a detektív Francis jej sekunduje - autorke za to strhávam bod. Napriek tomu, som sa nechala poľahky vtiahnuť do temného príbehu a objednávam si pokračovanie. Odporúčam čitateľom, ktorí majú radi skôr temné krimi.

vyplatilo sa, pretože nielen prvý dojem môže byť nesprávny. Tak som sa predsa dočkala! Kozmonova zvieracia séria mi trochu pripomenula knižnú sériu Harry Hole od Jo Nesba. Aj jeho prvé dve knihy boli čajový odvar a potom už boli knihy "čtivejšie". Pri tretej Kozmonovej knihe je už cítiť viditeľný pokrok autora v písaní, zápletka je skvelá a aj postupné rozuzlovanie deja logické. V tretej časti Kukučka som si išla od samého úvodu zavariť mozgové závity a tešila som sa už od strany 95, že som odhalila páchateľa tak skoro. Hoci sa autor všemožne snažil a príbeh riadne zaplietol (a tentokrát skúša aj naše nervy a žalúdky), stále som si verila a užívala som si škodoradostne jeho snahu zviesť ma na falošnú stopu. Až v závere príbehu mi spadla sánka. Frankie ma tentokrát pekne vodil za nos. A presne takto to mám v krimi knihách rada! "Dokonalý zločin môže byť motivovaný vášňou, vykonať ho však musíte s chladnou hlavou. Dokonalý zločin si musíte premyslieť do bodky." Samotný príbeh som si naozaj užívala, bola som neustále v strehu, dokonca už aj v minulosti spomínané "kozy" Denisa a Petra tu vystupovali ako dospelé ženy a aj Wolf sa venoval prípadu vierohodne. Čo vyčítam; prečo kolegu Luptáka v tomto príbehu nechali vyšetrovať jemu pridelený prípad úplne samého? Na kapitoly písané na preskačku som si z minulých kníh zvykla a do príbehu ma poľahky vtiahli. Svedčí o tom fakt, že som 400 stranovú knihu prečítala za dva večery. Opäť musím vyzdvihnúť obálky ktoré navrhli Marek Novák a Barbora Baloghová aj názov knihy, ktorý k príbehu sadol ako r*ť na šer**ľ S príbehom Kukučka som spokojná a s nadšením sa púšťam do ďalšieho pokračovania série. Bude rovnako dobrý, lepší?

"Zvieraciu" sériu mám v knižnici už nejaký ten piatok ale až teraz som sa do nej začítala. Z minulosti už viem, že aj medzi slovenskými autormi máme skvelých spisovateľov, tak schválne patrí medzi nich aj František Kozmon? Do Bratislavy sa po rokoch prežitých v Kanade vracia detektív Marek Wolf. Ani sa nestihne v práci poriadne zoznámiť s kolegami, keď je s tímom policajtov privolaný do podzemia Bratislavskej kanalizácie kde sa našlo telo, na ktorom si už začali pochutnávať jej obyvatelia - potkany. Obeť len pár dní pred smrťou bola na polícii s tvrdením, že má dôkazy k starému zločinu za ktorý "sedí" v Leopoldove už 20 rokov nevinný človek. Vyšetriť tento prípad nebude pre Mareka jednoduché, jeho svojrázny spôsob vyšetrovania, nedostatok vzájomnej empatie medzi kolegami, či vysokopostavení podozriví - to sú všetko prekážky, ktoré môžu spôsobiť, že sa nenapravia chyby z minulosti, ale vo väzení skončí ďalší nevinný. Moja prvá prečítaná kniha od Kozmona ma bavila. Ide skôr o takú oddychovú krimi, kde autor vyšetrovanie prebiehajúce v súčasnosti, prelína s udalosťami aj z iných časových období (čo našťastie jasne vyznačil v úvode každej kapitoly). K postavám v knihe si dúfam v nasledujúcich častiach, vytvorím vzťah aj sympatie, pretože v Potkanovi si ma žiadna nejako obzvlášť nezískala; ani Wolf svojim sexappealom. Čo ma fakt nahnevalo, bola kapitola na 302 strane knihy, kedy som sa nahlas spýtala: "To akože fakt?!" "Taktiku" detektíva Luptáka, ktorý obdaroval Jakubovu mamu nielen koláčom... toto mi pokazilo dojem z príbehu a dúfam, že v ďalších častiach série sa už ničoho podobného nedožijem. Napriek tomu som spolu s Wolfom postupne odhalila páchateľa a v závere sa u mňa "wow" efekt nedostavil... ALE - aj tak som bola potešená, že som sa nenechala zmýliť a trafila som presne do čierneho, čo sa mi pri detektívkach v 99% nestáva. Idem teda pokračovať v čítaní série, pretože som zvedavá, či sa mi aj v Rosničke "podarí" odhaliť páchateľa skôr ako to urobí autor.

Už názov knihy napovedá, že toto bol naozaj úplne iný príbeh. Ako autor v závere uvádza: za vznik tejto knihy vďačí sám sebe, za to že dostal nápad vyškrtnúť všetky kapitoly s detektívkou Malin z knihy Posledný klinec a napísať samostatný príbeh. Či to bol dobrý nápad? Veď posúďte... Keď slávnu lifestylovú blogerku Coco nájdu brutálne zavraždenú v hoteli, prípadu sa ujme bývalá kolegyňa Fabiana Riska, detektívka Malin. Tá musí zistiť či ide o chladne zinscenovanú popravu alebo výsledok erotickej hry, ktorá zašla príliš ďaleko... No dlho sa touto otázkou nemusí zaoberať, pretože v nasledujúcich dňoch sa nájde ďalšia obeť. A aby toho nemala Malin málo, na päty sa jej zavesí nebezpečný stalker... Viac sa k zápletke nebudem vyjadrovať, pretože nechcem prezradiť viac ako by bolo vhodné. No vy, čo poznáte Stefanov štýl písania, už isto viete, že má veľké schopnosti čitateľa prekvapiť. Inak tomu nebolo ani v tomto prípade. Hoci mi Fabian Risk veľmi chýbal, príbeh prácou pohltenej detektívky Malin ma bavil. Aj ona vykonáva svoju prácu svojským spôsobom, čo jej býva často vytknuté nielen od kolegov. Klasickému klišé, kde kvalitný policajt máva v súkromí problémy sa objavia aj v tomto príbehu. Veď, kto s takým povolaním a pracovným zápalom by ich nemal? Pre čitateľa (aj autora) je ťažké začať písať novú sériu, najmä ak tá predošlá bola fakt dobrá a našla si svojich fanúšikov medzi ktorých patrím aj ja. No aj v tejto sa autorovi podarilo vytvoriť špecifickú atmosféru, s množstvom zápletiek na pomerne skromnom počte strán. Na záver... nebolo to také skvelé ako séria s Fabianom Riskom, ale aj tak si prečítam všetko čo Stefan Ahnhem v budúcnosti napíše.

Debutový román Emilie Hartovej Nezlomné je nádherná kniha mesiaca! Autorka utkala fantastický príbeh, ktorý čitateľov prenesie do očarujúcej ríše plnej dobrodružstva, nebezpečenstva a nečakaných spojenectiev. Sledujeme príbehy troch žien Alty (v roku 1619), Violet (v roku 1942) a Kate (v roku 2019), ktoré síce žijú v rôznom časovom období, no spája ich jedno tajomstvo. Kým Altha čaká na súdny proces za vraždu miestneho farmára, Violet je uväznená vo veľkom rozpadávajúcom sa sídle svojej rodiny s prísnym otcom, Kate uteká z Londýna od svojho násilníckeho partnera do starého domčeka, ktorý zdedila po svojej pratete. Do domčeka obrastenom brečtanom, s divoko zarastenou záhradou, ktorý tu stojí od dávnych čias - čias, kedy sa konali hony na čarodejnice... "Čarodejnica. Slovo, ktoré vymysleli muži - slovo, čo dáva moc človeku, ktorý ho vysloví, nie ženám, ktoré pomenúva. Slovo, ktoré stavia šibenice a hranice a dýchajúce ženy mení na mŕtvoly." Viac o príbehu netreba písať, pretože ten príbeh je tak živo a krásne napísaný, že akékoľvek slovo navyše, Vás oberie o zážitok. Toto je príbeh 3 silných žien, ktoré v sebe postupne objavujú silu o ktorej netušili. Všetky sa musia vysporiadať so svojim životom, všetky mali mužov, ktorí sa snažili nad nimi presadiť svoju moc. Celý príbeh je pretkaný zmesou mágie, dobrodružstva a sebaobjavovania. Príbeh plný tajomstiev, emócií, symboliky, ktoré nútia zamyslieť sa, no pritom nám pripomína silu pochovanú v nás samých postaviť sa svojmu osudu a nájsť si vlastnú cestu vo svete plnom zázrakov. „S pravdou to je rovnaké ako s ošklivosťou; aby ste ju spoznali, musíte ju vidieť zblízka.“ Emilia Hart sa svojim debutovým románom dotkla môjho srdca a podnietila moju predstavivosť. Príbeh Nezlomné bude ešte dlho rezonovať v mojej duši a určite sa k nej v budúcnosti vrátim.

Kosenie je zbierka doplnkových poviedok k trilógii Žatva smrti, (ktoré nie sú zoradené chronologicky) a zavedú nás do obdobia pred, počas aj po skončení udalostí opísaných v predošlých dieloch série. Každá poviedka je iná (niektoré sa mi páčili viac, iné menej). Opäť sa stretávame so známymi postavami kde sledujeme napr. počiatky koseckej kariéry Marie Curieovej, ale aj jej život po živote kosca, či život Roberta Goddarda pred tým ako sa stal najobávanejším koscom na zemi. No objavia sa tu aj úplne nové postavy, ktoré pekne dopĺňajú pôvodnú trilógiu. Neal Shusterman sa aj v tejto knihe zaoberá otázkami, ako je etika medicínskeho pokroku, dôsledky technológií na spoločnosť a krehkou rovnováhou medzi životom a smrťou. Postavy sú aj tu nútené robiť ťažké rozhodnutia, spochybňujúce hodnoty a presvedčenia, ktoré sú im drahé. "Keď sa nad tým človek zamyslel, skutočná nesmrteľnosť stále neexistovala. Pretože kým budú existovať kosci, bude existovať aj smrť. Takzvaná ľudská nesmrteľnosť len nahradila jednu nezodpovedanú otázku: - "Čo urobím so svojím krátkym životom na Zemi?" rovnako nezodpovedanou otázkou: - "Čo urobím s časom, keď ho mám viac, než potrebujem?" Hoci kniha Kosenie nie je v skutočnosti pokračovaním, (ako som si pôvodne myslela), páčilo sa mi ponoriť sa späť do tohto vzrušujúceho dystopického sci-fi sveta.

"Vo svete, kde každý zaručene dostane to, čo potrebuje, nie každý dostane to, po čom túži." V druhom románe zo série Žatva smrti, sa odvíja zložitý a strhujúci príbeh o moci, etike a honbe za nesmrteľnosťou. Príbeh pokračuje tam, kde prvá časť Kosec skončil. Sledujeme z prvej časti známe postavy Citru Terranovu, Rowana Damischa a novú postavu Greysona Tollivera, ktorí sa pohybujú v komplikovanom svete koscov, stretávajú sa so spojencami aj nepriateľmi a toto všetko sleduje pokročilá, vševediaca umelá inteligencia známa ako Nimbus. Nimbus ovláda každý aspekt civilizácie s takmer dokonalou účinnosťou, zaisťuje mier, prosperitu a spravodlivé rozdelenie zdrojov. Má však zakázané zasahovať do záležitostí úmrtnosti a preto túto zodpovednosť ponecháva na koscov. Keď však v komunite koscov narastá napätie a nepokoj a objavuje sa záhadná a nebezpečná nová frakcia, Nimbus sa ocitá v boji so svojimi vlastnými obmedzeniami. Pomôže Nimbus s riešením týchto problémov alebo sa bude len prizerať, ako dokonalosť upadne? Opäť som si veľmi užila Shustermanov štýl písania, ktorý je strhujúci, provokujúci a plný napätia. Autor majstrovsky spája pútavé postavy, zložité budovanie sveta a aktuálne témy, aby vytvoril nezabudnuteľný príbeh. Cesta každej postavy je plná osobných dilem a emocionálnych skúšok, ktoré ich nútia konfrontovať sa s etickými dôsledkami ich rozhodnutí. Puto medzi Citrou a Rowanom je stále silnejšie, pretože obaja čelia vlastným bojom, rozpolteným medzi povinnosťou a osobnými túžbami. Jedna zo silných stránok románu spočíva v jeho schopnosti spájať filozofické otázky s rýchlou akciou. Zatiaľ čo postavy zápasia so svojimi rolami a s výzvami, čitatelia sa vydajú na cestu, ktorá ich núti k zamysleniu: Čo sa stane, keď sa moc sústredí v rukách niekoľkých jednotlivcov? Môže vševediaca entita skutočne zostať oddelená od záležitostí ľudstva? Či už ste fanúšikom sci-fi alebo si jednoducho radi vychutnáte kvalitne spracovaný a intelektuálne podnetný príbeh, „Nimbus“ si musíte prečítať.

Tri planéty, tri osudy, jeden nepriateľ... Tieto slová si prečítate na nádhernej obálke famóznej knižnej série od slovenskej autorky Ivetky Pernišovej, ktorá tento YA sci-fi román napísala tak dobre, že aj ja (žena v strednom veku) som sa od neho nevedela odtrhnúť a užívala som si každú jednu stránku. "Vo co gou?" Príbehom nás sprevádzajú viaceré hlavné postavy: - Lyra pochádza zo Zeme a spolu so súrodencami a ďalšími vybranými pozemšťanmi je unesená mimozemskou civilizáciou na planétu Anarchorance, kde sa nachádza komplex, v ktorom prechádzajú začleňovacím procesom, ktorého každý stupeň je ukončovaný skúškou. Tu Lyra podstupuje tvrdý tréning, zmietaná zlosťou a svojimi túžbami a zároveň sa dozvedá, prečo boli unesení, a aké plány s nimi na Anarchorance majú. Svojská, tvrdohlavá Lyra má však svoje vlastné plány... No sú to naozaj dobré plány? - V druhej dejovej linke sledujeme osud Neriata (syna vysokého funkcionára) Shade, ktorý pochádza z planéty Anarchorance. Práve on dostáva od kráľovnej poverenie odísť na planétu, odkiaľ každý uteká - Riján. To s čím sa tu "stretne" nepočítal, hoci vedel že Riján je smrteľný a nebezpečný. Sám Shade v sebe objaví niečo o čom nemal tušenie. Otázka je: pomôže to jemu a ostatným prežiť, alebo ho to zabije? A naozaj je najväčšia hrozba na Rijáne? - A nakoniec tretia dejová linka ktorou nás sprevádza princezná Vanille, budúca kráľovná spoločenstva planét Valakria a Anarchorance. Roky zaľúbená do neriata Shade, ktorá po vládnutí absolútne netúži. Napriek tomu po boku svojej matky, kráľovnej Vinah musí na úplne suchej planéte Valakria čeliť útokom pirátov, ktorí prepadávajú zásobovacie lode s pitnou vodou. Nikto nevie, prečo piráti tieto útoky robia, no Vanille po čase zisťuje že pirátom musí pomáhať niekto z Neriatov... Alebo sa nemohla mýliť viac? - Anarchorance som čítala v roku 2021 a nedočkavo som čakala na jej pokračovanie. No a keď som už mala konečne doma aj Riján, pustila som sa do čítania pekne od prvej knihy. Tento maratón mi trval 3 dni, ktoré stáli za to. Tak neskutočne dobre napísaný príbeh sa nedal pustiť z rúk. Každá postava má svoj osobitý charakter, každou kapitolou sa mi viac a viac dostávali pod kožu. Prostredie, planéty, všetko to "mimozemské" to pre pozemšťana neskutočné, bolo opísané zaujímavo (nemusíte sa obávať dlhých a nudných opisov). Hoci v prvej knihe pre romantiku nie je miesto, v druhej knihe už romantická linka dostáva priestor. A samozrejme som si v príbehu našla to čo ja osobne neskutočne milujem: prekvapenia, neočakávané zvraty, šokujúce odhalenia, napätie... Ako som spomínala, od prečítania prvej knihy uplynuli 3 roky, no mne sa postavy a ich príbehy už vtedy vryli pomerne hlboko do pamäti. Napriek tomu som si s potešením znovu prečítala Anarchorance a hneď za ňou Riján, pretože to stojí za to!!! Až vyjde tretia časť podstúpim tento maratón opäť, pretože mňa si táto fantasy získala a všetci z nej patria medzi mojich obľúbencov. Autorke Iveta Pernišová , ďakujem že mi umožila návrat do malého-veľkého vesmíru, z ktorého mi spolu s venovaním poslala aj FANIT. Nielen fanúšikom tohto žánru, môžem knihy len odporúčať.