Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ja som sa k tejto knihe dostal cez poviedku Všetci sme Američania z inej zbierky poviedok a zaujala ma natoľko, že som si z knižnice požičal toto ako ďalšie Asturiasovo dielo.
Je zvláštne dať na úvod 7 poviedok napísaných v neskoršom období ovplyvnených prenikaním amerického kapitalizmu do Guatemaly a oslavou pôvodného ľudu. A potom zaradiť hlavné dielo napísané o viac než 30 rokov skôr. Pretože podľa mňa je tam dosť cítiť rozdiel vo fílingu daných diel.
Poviedky majú dosť opakujúce sa vyznenie, pokiaľ ide o námety, rozdelenie kladných a záporných strán (prostý ľud versus armáda) a celkovo mi to neprišlo až také zaujímavé. Aj tak sa tu dajú nájsť veľmi zaujímavé diela - pre mňa Všetci sme Američania! (rozpoltenosť hlavnej postavy) a Mŕtvoly pre propagandu (celá myšlienka dovedená ad absurdum až to pôsobí nezmyselne a kruto reálne zároveň).
Román Pán prezident ma "bavil" viac, keďže dokonale zobrazuje ako funguje diktátorská mašinéria. Len to bolo možno trochu zbytočne zamerané na väčšie množstvo postáv, z ktorých sa tam niektoré len mihli a niektoré sa vrátili do deja po dlhšej dobe, takže ak ste knihu na chvíľu odložili mohli ste mať mix v tom, kto je kto a či tam už niekedy nebol (ja som už mal ku koncu trochu zmätok)
Veľmi výstižná je veta z edičnej poznámky o Asturiasovi:
"Jeho najlepšie romány a novely vyznievajú znovu aktuálne vždy vtedy, keď sa apokalyptické vízie hrôzy a násilia stávajú v niektorej latinskoamerickej krajine skutočnosťou, ..."
(bohužiaľ nielen v latinskoamerických krajinách)
Veľmi dobré a obsiahle na oboznámenie sa s rôznymi žánrami a štýlmi z Chrobákovej tvorby. Len poznámka - mal som to požičané z knižnice a bolo to po slovensky, tak neviem ako sa tu nabral jazyk český
Moje záverečné hodnotenie (2x2* -- 24x3* -- 22x4* -- 2x5*) = slabšie 4, alebo silnejšie 3*. Závisí asi od človeka - koľko ľudí, toľko chutí, toľko poviedok. Každému sa môže páčiť niečo iné. Mne skôr sadli severskí, španielski a juhoamerickí autori. Inak mi poviedky prišli celkovo priemerné (tie 3*) a niektoré o chlp lepšie ako ten priemer (niektoré 4*) a iné celkom zaujímavé (4*) až naozaj výborné (pre mňa napr. Disk, Svetlo, Muž s plecniakom, Škrabanec, Sardinky, či Zabiť dieťa). Ale inak výborná na čítanie vo vlaku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Túto knihu som objavil v katalógu knižnice vďaka Rozprávkam pre neposlušné deti a zaujala ma obálka a bez toho, aby som si niečo zisťoval o obsahu. Viac ma bavili Pišťanekove samostatné poviedky so skvelým až čiernym humorom a iným typom prostredia ako väčšina poviedok v knihe. Spoločné poviedky sú často zaujímavé hrou s textom, takže aj keď bývajú dlhšie, čítajú sa rýchlo.
Bohužiaľ Taragelove samostatné poviedky boli pre mňa kameňom úrazu, lebo boli postupne ako na jedno kopyto. Chlap pracuje v nejakej komunistickej inštitúcii a robí prácu, ktorú väčšinou bytostne neznáša. Má nad sebou neschopného šéfa, ktorý by mal čoskoro skončiť a tak sú tu vyhliadky na kariérny postup. A ešte (ne)má doma ženu, s ktorou (ne)chce mať styk, alebo túži po inej (lepšej) žene, s ktorou chce mať styk. Sú tam asi 4 takéto poviedky a často koniec vyznieva do stratena a keďže nepatria k najkratším tá repetitívnosť bola pre mňa trochu ubíjajúca. Všetky neboli zlé, ale je z nich dosť cítiť, že často šlo o začiatky v písaní
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Pocity z knižky u mňa pretrvávajú aj takmer rok po jej prečítaní. Najprv som prečítal len zopár strán až po odsek, ktorý končil približne vetou: "Na urážky sa nedá nikdy zvyknúť." Taká jednoduchá veta, ale bohužiaľ kruto pravdivá. Pri hľadaní tohto citátu som si pripomenul ďalšie nádherné citáty o tom ako sa nebáť toho byť iným a ako sa vyhrabať aj z toho najhlbšieho dna.
To "rodinné" prostredie mi teda (bohužiaľ) silne pripomínalo slovenský vidiek, kde sa toleruje alkoholizmus a domáce násilie (hlavne, nech sa to vyrieši za dverami v rámci rodiny) a božechráň, aby ste vybočovali z dopredu určenej mačoistickej škatuľky a chceli byť niekým iným (lebo, čo povedia ľudia). A vy sa v tomto musíte naučiť žiť.
Keď som sa potom po pár týždňoch ku knihe vrátil, ten citát som mal stále v hlave až do konca. Dočítaval som knihu rýchlo, aby som ju mohol vrátiť do knižnice, no ten koniec ma tak rozsekal, až to bolo ako nečakaný úder do brucha (možno to tak cítil aj Eddy), ktorý som musel pekne dlho rozdýchať. Konečne ste niekde, kde veríte, že zapadnete, máte malé svetielko nádeje a stačí jedna veta, kruh sa uzavrie a začne odznova a zistíte, že ste tam, kde ste boli, len šikanátori sú viac nóbl. Lebo na urážky sa nedá nikdy zvyknúť.
Keďže viem o čom zhruba sú ďalšie knihy a chystám sa na ne (len sa na ne treba očividne psychicky obrniť), tak strašne dúfam, že Eddy sa z toho dna dokázal vyhrabať s čo najmenším množstvom tráum a hlavne, že je šťastný.
Hm... film ma ovplyvnil, aby som dal šancu knihe, keďže som zistil (ako to už býva), že sa v niektorých kľúčových/finálnych momentoch líšia. Bohužiaľ som zostal sklamaný. Viem, že porovnávať knihu a film môže byť ako porovnávať hrušky a jablká, keďže každý má pri čítaní svoju predstavu. Kým filmová Stephanie vďaka Anne Kendrick bola miestami rovnocennou súperkou Emily, v knihe je z nej s prepáčením hlúpučká hus. Postupom času som pri každom jej blogu len prevracal oči a mal chuť na ňu nakričať, aby tie svoje konečne otvorila. Samozrejme je to vďaka tomu, že máme v knihe na udalosti aj druhý a tretí pohľad, takže sa vôbec nečudujem, že si ju Emily vybrala za "rybu". Ale kto chce kam, ... :) 3* dávam za to, že 2/3 knihy sú zaujímavé a čítajú sa dobre a rýchlo. No pri kopení zvratov a snahe z nich vykľučkovať sa to autorke rozpadá až nastane narýchlo spichnutý záver, pri ktorom som podobne ako väčšina zahraničných čitateľov pociťoval skôr antipatie ku všetkým trom hlavným postavám - čo musím uznať, je tiež umenie napísať :D Kým filmu som dal 3* z 5 a rozmýšľal som aj nad štvrtou, keďže je to zvláštny mix thrilleru a čiernej komédie, kniha odo mňa dostane slabé 3* a úplne rozumiem aj nižším hodnoteniam. A nabudúce siahnem radšej po filme
O dosť lepšie ako prvá kniha ... pútavejšia, dynamickejšia, nedobiehalo sa toľko od deja a mám pocit, že sa šlo psychologicky viac do hĺbky postáv. Možno by som privítal trošku dlhší koniec, ale tak zas šlo o čas tak bolo potrebné všetko vyriešiť v posledných dvoch kapitolách :) Každopádne sa teším na 3. pokračovanie
Na 1. diel série celkom fajn, ale ... to že je autor zároveň aj psychiatrom je plus aj mínus. Plus - dokáže vierohodne vykresliť duševné pochody a psychické rozpoloženie nielen hlavnej postavy. Mínus - niekedy sa tým zaoberá až príliš a to na úkor kriminálnej linky, ktorá tu má fakt nejakých 40% a prípad sa rieši štýlom - raz za 2-3 kapitoly niekto povie hlavnej postave novú stopu (alebo na ňu príde sama), takže nejaké veľké krimi vyšetrovanie sa tu nekoná.
Viac ma teda bavila 1. polka so zaujímavým potenciálnym páchateľom. Neviem, čo si mám myslieť o záverečnom zvrate, keďže mi neprišiel veľmi dobre vystavaný a skôr samoúčelný. Ak to tak zamýšľal autor od začiatku, tak sa k nemu mohol prepracovať lepšie, pretože som mal pocit, akoby to bolo vycucané z prsta s cieľom mať šokujúci záver.
Navyše som si vďaka tomu zvratu uvedomil, že som si tam ako čitateľ ani nenašiel nejakú obľúbenú postavu. K tej hlavnej som mal skôr neutrálne pocity, občas to bolo lepšie, občas horšie. A pomaly každá druhá postava tam mala traumu z minulosti hodnú psychiatrickej pomoci (ale to možno bolo tým, do akého prostredia to bolo zasadené :)). No napriek týmto viacerým negatívam si určite prečítam aj ďalšie knihy. Takže skôr 2,5*
