Prečítané v roku 2025

Kníh s problematikou druhej svetovej vojny mám už prečítaných veľa. Niektoré Vás chytia za srdce, iné neurazia ani nenadchnú. Táto Vám však vytrhne srdce a bolesť, ktorú kedysi prežívali hlavné postavy za neľudských čias, cítite aj vo svojom srdci. Doslova Vám ho ide vytrhnúť. Napriek tomu, že prvá polovica knihy sa mi nezdala príliš zaujímavá a napínavá, miestami som nemala rada pasáže rozprávané z pohľadu Alice (vnučky hlavnej hrdinky), v druhej polovici knihy sa dej rapídne zvrtol a začala som si spájať súvislosti. Čím viac mi dochádzala pravda na základe pospájaných súvislostí, tým menej som jej chcela veriť a stále dúfala, že to dopadne inak. Posledných 140 strán som celých preplakala, pretože pravda, ktorú som ja celý čas odmietala a rovnako ju odmietala pripustiť aj hlavná hrdinka sa nakoniec definitívne stala skutočnosťou. Je to veľmi srdcervuci príbeh o láske, obete a nádeji v krutých časoch. Zaujímavé na tom je, že príbeh je rozprávaný z pohľadu Poľky a silnej katolíčky, ktorá nám približuje bežný život Poliakov počas okupácie.

Kniha sa čítala veľmi ľahko. Veľmi sa mi tématikou podobala na knihu Voda pre slony. V knihe sa autorka venovala hlavne rovnoprávnosti žien vo vtedajšej spoločnosti, týraniu zvierat, ale nechýbala ani ľúbostná zápletka, trocha napätia a veľké rozuzlenie na konci. Kniha nepatrí medzi najlepšie svojho druhu, ktoré som čítala, no rozhodne nezaostáva. Ak hľadáte ľahké čítanie na dlhé večery, táto sa Vám bude páčiť .