– V parku nesvietila lampa. Trochu som aj ľutovala, že som odmietla aby ma odprevadili, ale hovorila som si, že tých pár metrov pustým parkom ľahko prebehnem. Potom... – Čo bolo potom? – Zrazu som začula za sebou kroky. Otočila som sa, ale to už mi ktosi priložil ruku na ústa a silno ma pritlačil k sebe. Takmer súčasne som zacítila bodnutie...

––––––

– Keď som prešla okolo fontány, vravela som si, že o chvíľu už budem medzi ľuďmi, hore na Kollárku je predsa večierka a vždy tam postávajú taxikári. Zrazu spoza kríka vystúpil akýsi chlap. Bez slova ku mne pribehol, rukou mi prikryl ústa, zacítila som, ako mi čosi pichol do zadku, a viac si nepamätám. – Viete toho chlapa opísať? – Už som nad tým rozmýšľala. Vlastne o ňom neviem povedať vôbec nič. – To hádam nie?! Tvár ste mu nevideli? – Tvár? Veď mal kuklu!