POD LÍSTÍM

Raz, keď už budem celkom bez mreží a čas nado mnou pobeží len ako bezvýznamná kulisa, zoberiem rosný džbán a poviem: napi sa. Budeš to ty, čo s dravčou nehou v prstoch nado mnou skloníš sa jak nad studničkou pustou. Odhrnieš lístie z môjho čela a ja ti vkĺznem do rúk celá a odtečiem zas čistá ako lesná voda. Keď zadívaš sa do mňa, tvoju tvár ti podám, akoby som ju predtým dlho tajila. Zrkadlím tváre, čo sa ku mne nachýlia a tichým gestom si ma zvlnia. Najsladšou vodou som dnes plná ukrytá placho pod lístím.