Tma ...

Som ako búrka, ktorá hľadá pokojnú púšť a rozmetáva bezbranné kryštáliky čarovného piesku. Som záplava jarných dažďov, chcem zničiť mnou vytvorenú dúhu, som kocka studeného ľadu, lásku mením na pocit zúfalstva a chladu. ...áno, taká som ja.

Motýle a maky

Myšlienky sa mi zaplietli medzi divé maky. Rastú si len na poli a pochybujem, že veria na zázraky. Ich červené čiapočky, lákajú naivné motýle, ale ja viem že im neprajú žiadne krásne chvíle. Rastú si divoko, bez príkazov a hraníc, no motýle, tie predsa nemôže za nič. Jednoducho boli zo škaredej larvy stvorené a z kvetov divého maku, budú raz vtáci, zobať zrnká zo zeme.

Sen

Prišla ku mne čierna postava a povedala, že tu navždy so mnou ostáva. Jej studené ruky, zvierali mi hrdlo, kričala som z celej sily, ale svet bol hluchý. Mala som pocit, v tej prekliatej chvíli, že sa pre mňa všetky dvere, na železné zámky zatvorili. A keď som sa zobudila, z toho strašného sna, pokojne si stále, ležal vedľa mňa. Tak som sa len ticho, pod tvoj paplón, šťastná, schovala.

Hmla

Padla hmla, neskoro večer, na údolia. Niekde v diaľke starý huslista ešte hrá, ale počujem ho iba ja. Ako jeho slák, hustú hmlu preráža, vždy o krok, priblíži sa ku mne. Jeho hudba, znie tak stašidelne a čudne, akoby mi oznamoval, že niekto ráno umrie. Stále o krok, približuje sa však, iba ku mne.