„Rád sa s vami zhováram, Lina. Škoda, že už nežije váš otec. Určite by bol pyšný na to, že mu robíte dobré meno." Namiesto odpovede som sa usmiala, ale v hlave mi kričalo: Nie! To Vergília mu robí dobré meno. Lina skáče, ako píska tvoja strana. Lebo má strach. A dieťa. A milovaného muža. A sestru. A neter. A kopu cudzích detí v pivnici.