Ako vraždil boss bossov Mikuláš Černák

„Ako chceš teda zomrieť?“ opýtal sa ho Černák. „Ranou do srdca,“ odpovedal vraj Rudolf Hodossy a vzápätí mu srdcom prešiel dlhý nôž, ktorý v sekunde ukončil jeho život. Černák sa potom postavil za neho, opačnou stranou noža mu buchol po temene, chytil mu vlasy a hlbokými rezmi oddelil hlavu od tela. „Odneste ju do Dunajskej Stredy pre výstrahu!“ rozkázal boss. Hlavu umyli a učesali, čo mal byť znak poníženia, lebo Hodossy chodieval strapatý. Večer o pol jedenástej zažili ľudia v Dunajskej Strede šok. Z betónového kvetináča pred obchodným domom Modrý Dunaj na nich civela Hodossyho hlava. Jeho telo vyhodili zabalené do koberca na brehu Dunaja na Devíne.

Stretnutie autora knihy s mafiánskym bossom Jozefom Surovčíkom

Kapitán si zapaľuje dlhú úzku cigaru. Vyfúkne prvé obláčiky šedého dymu vysoko do vzduchu a pozorne si ma prezerá. Je to Jozef Surovčík, muž s množstvom prevádzok najmä v centre Bratislavy. Hovorí sa o ňom všeličo, spájajú ho s obávaným gangom takáčovcov. Keď spustí, vo vetách prevládajú vulgarizmy. „Kurva! Do piče! To ste si ako dovolili odvysielať? Viete, čo ste spôsobili, kokoti? Hneď večer mi volali Chorváti, že so mnou rušia biznis na kúpu pivovaru Stein. Do piče! Viete si predstaviť tie škody, ktoré ste mi vy, kokoti, napáchali?“ Muž po Surovčíkovej pravici prikyvuje tak často, že mám pocit, akoby sa mu po každom bossovom slove dotkla brada hrudníka. V prestávkach opakuje poznámku: „To ste neurobili dobre, chlapci, to ste neurobili dobre...“ V očiach sa mu zračí zmes zdesenia a sústrasti nad naším osudom.

Deň zúčtovania s Miroslavom Sýkorom

V ťažkých kožených kreslách kaviarne hotela Danube sedelo skoro ráno okolo jedného stola celé vedenie sýkorovcov: boss Miroslav Sýkora, Ladislav Bališ, Róbert Lališ, Peter Čongrády. Zhovárali sa o Bališovej nedávnej dovolenke v Thajsku, ale debatu prerušilo zvonenie Sýkorovho mobilu.
„Musím odísť, mám dôležité stretnutie, uvidíme sa neskôr,“ oznámil kumpánom a Bališovi tak pretrhol niť exotických historiek.
Písal sa 6. február 1997 a partia osirelých svalnáčov ešte netušila, že po Sýkorovom odchode ho už uvidia iba raz a nebude to pekný pohľad.
Na druhom konci mesta sa zatiaľ rozbiehala akcia, ktorá navždy zmenila dejiny slovenskej mafie.

Černákova cesta k moci
I. Ako sa vlastne podarilo Černákovi vyšplhať na absolútny vrchol moci v podsvetí bez toho, aby jeho séria zločinu unikala pozornosti všetkým naokolo? Na začiatku ho zjavne tolerovali aj mocní ľudia a zrejme za to brali pekné všimné. Až napokon všetkým prerástol cez hlavu. „Nebolo to až tak systémové paušálne platenie štátnych úradníkov, regionálnych politikov, prokurátorov, sudcov a policajtov. Skôr to bolo od prípadu k prípadu – a aj keď niektorí boli na výplatnej listine, tak to boli väčšinou policajti,“ opisuje dnes Černák.

Černákovci ďalej rástli a dostávali zákazky aj od štátu, takže peniaze sa vlastne točili v jednom kruhu.

„Boli sme štedrí, aj preto panovala spokojnosť na oboch stranách,“ otvorene priznáva Černák. Podľa jeho slov dali napríklad za pridelenie výstavby Okresného úradu v Krupine úplatok päť miliónov korún. Tak sa stalo, že 17. októbra 1997 – na slávnostnom pokladaní základného kameňa – stáli neďaleko seba boss podsvetia Černák a vtedajší minister vnútra Krajči. Bývalý politik neskôr tvrdil, že na akcii s Černákom nehovoril.

II. Černákovi stačilo len päť rokov na to, aby sa z vodiča autobusu, respektíve lesného robotníka vyšplhal až na vrchol organizovaného zločinu. Po páde železnej opony skúsili s bratom Vladimírom brigádu v „kapitalistickom“ Nemecku, ale už v roku 1991 boli späť.

„Vrátil som sa z Nemecka, kde som si musel tvrdo oddrieť zarobené marky a na Slovensku som zrazu objavil nekonečné možnosti,“ povedal mi v rozhovore Černák.

Mikuláš sa dal dokopy s dvoma mäsiarmi, čo znie vzhľadom na ich neskoršie krvavé praktiky celkom bizarne. „Ich kvalifikácia nerozhodovala, rozhodovala skôr ich povesť,“ opisuje Černák.

Miloš Kaštan bol konškolák, s ktorým zvykol Černák cestovať Horehronskou strelou, keď sa ešte ako žiaci vracali z internátu na víkendy domov. Mimochodom, tento vlak bol akoby náborovým strediskom černákovcov, neskôr sa k nim pridali viacerí stáli pasažieri.

Zločineckým otcom mladej dvojice černákovcov sa stal o desať rokov starší Martin Láboš – rovnako mäsiar s bohatými skúsenosťami z éry socializmu. Tá ho naučila, ako sa dá za pekný kus sviečkovice dostať do povedomia smotánky v celom kraji a čerpať z toho výhody.