Mireille Calmelová: Rieka duší

Vincent chvíľu váhal medzi túžbou zovrieť ju, donútiť ju prijať to nevyhnutné, čo ich spájalo, a medzi podriadením sa jej vrtochom, želaniam, mlčaniu. Bol vzrušený. Túžbou tela, ktorú uterák nebude môcť dlho skrývať. Krehkosťou tej ženy, ešte zosilnenou nepokojom, čo nosil odvtedy, ako ho opustila v kaviarni. Bola chorá? Chcel sa k nej vrhnúť, no ovládol sa. Sľúbil si, že nebude znásilňovať osud. Dvakrát to urobil. Dvakrát zažil odmietnutie. Tretie nebude riskovať. Domov sa vrátil šokovaný jej trápením, plný nezodpovedaných otázok, ktoré smerovali k jedinej istote. Victoria Gallagherová si želala, aby ju zachránil. Súviselo to s hradom vo V., alebo priamo s jeho povolaním? Nevedel si predstaviť, že by ju stratil, tak ako stratil matku. Bol zmätený a rozrušený ako nikdy predtým. A rovnako zaľúbený. Náhlil sa do spálne, navliekol si džínsy a košeľu, a pritom načúval, pripravený bežať aj celú noc, aby ju dostihol. Keďže tentoraz prišla k nemu, nenechá ju odísť.