Patrik bol plný entuziazmu. Keď sa osprchoval, zmyl zo seba krv aj pocity vzrušenia, ktoré v ňom tá noc vyvolala. To, že si tú krutosť tak vychutnal, v ňom vzbudilo pochybnosti o sebe samom. Pozoroval Dwyera, ako pomaly a bolestivo zomiera, a fascinovalo ho to. A kým ostatní čakali, sledoval ich neutíchajúcu hrôzu, cítil strach šíriaci sa z každého póru. Bol to pocit neohraničenej moci - vedomie, že mohol rozhodnúť, či niekto bude žiť, alebo zomrie, preňho predstavovalo najsilnejšie vytrženie. Ich hrôza a uvedomenie si, že nič nezmôžu, mu navodili príjemný pocit, pre ktorý predlžoval Dwyerovu agóniu, aby si mohol vychutnať údes ostatných, nasýtiť sa ním, nechať ho pôsobiť pre vlastné uspokojenie. ...