Podľa záznamov väznice vo walkerskom okrese mal Dalton päťdesiatsedem rokov. Bol však v závideniahodnej forme, mohutné svaly mu pokrývali tetovania nadobudnuté vo väzení, hlavu mal nahladko vyholenú a pravé ucho mu zdobila náušnica. Privítal ich v čiernom tielku, čiernych džínsoch a bosý, a hneď im oznámil, že má voľno, lebo je streda. Živil sa ako vodič limuzíny pre firmu Intercity Transport, väčšinou vyzdvihoval zákazníkov na letisku alebo ich tam vozil, ale zavše si ho najímali aj na výlety do kasín na severe štátu či v meste na druhom brehu rieky. „Tak o čo vám ide?“ spýtal sa. „Zavraždili vašu ženu,“ odvetil Genero. „Ja nemám nijakú ženu,“ namietol Dalton. „Vašu bývalú ženu. Aliciu Hendricksovú.“ „Aha. Tú. To je zlé. Ale čo s tým mám spoločné ja? Nevidel som ju, no, najmenej takých pätnásť rokov.“ „Stratila sa vám z obzoru, je tak?“ Dalton sa na nich zahľadel. „Čo odo mňa chcete?“ spýtal sa znovu. „Bežný postup,“ vysvetlil mu Genero. „Čerta starého, mládenci,“ rozhorčil sa Dalton. „Nájdete mŕtvu ženskú, zistíte, že jej bývalý sedel, a hneď začnete kombinovať. Ibaže ja som už skoro dvadsať rokov čistý, kamaráti, poctivý zamestnanec, vážený občan tohto krásneho mesta. Keby som na Aliciu niekde narazil, už by som ju ani nespoznal, živú či mŕtvu. Ste na falošnej stope.“ „Ako dlho nosíte vyholenú hlavu?“ spýtal sa Parker. „Prečo? Odkrágľoval ju nejaký vyholený chlap?“ „Ako dlho?“ „Z nervov mi začali padať vlasy. Než ma zašili, býval som v Detroite a nosil som dlhé háro ako hipík. A z ničoho nič bol zo mňa biely holohlavý trestanec, negri mi tam dali nálepku rasistu a spravili mi zo života peklo.“ „Kedy ste videli Aliciu naposledy?“ „Fúha. Bolo to pred pätnástimi rokmi. Vtedy sme sa rozviedli. Boli to časy, keď Johnny Carson odišiel z Nočnej šou. Boli to časy invázie do Kuvajtu, prvej vojny v Zálive. Je to už dávna história, človeče!“ „Brala vtedy drogy?“ „Kto tvrdí, že niekedy brala drogy?“ „Zato vás zavreli, však? Za prechovávanie a predaj drog.“ „Za svoje chyby som už dávno zaplatil.“ „Tak brala Alicia drogy?“ „Nič vážne.“ „Nič vážne – to má byť čo?“ „Občas trochu trávy.“ „A vy?“ „To isté. Marihuana ešte nikdy nikomu neublížila.“