Nemám nič proti ľuďom, ktorí milujú pravdu - až na to, že to bývajú veľmi nudní spoločníci. Sú celkom znesiteľní, no len dovtedy, kým mi nezačnú kázať o potrebe pravdovravnosti pri písaní príbehov, ako to niektorí robievajú. To ma, pravdaže, rozčuľuje. Ale pokiaľ ma nechajú na pokoji, ani ja do nich nerýpem. Problémom pre mňa nie sú ani tak milovníci pravdy ako pravda sama. Akú pomoc či útechu prináša pravda v porovnaní s príbehom? Prosím vás, načo je komu pravda o polnoci, uprostred tmy, keď v komíne zavýja meluzína? Keď blesky vrhajú na steny spálne strašidelné tiene a na okno dlhými nechtami klopká dážď? Na nič. Keď v posteli tuhnete od hrôzy a zuby vám drkocú od zimy, nijaká kostnatá pravda bez mäsa vám nepomôže. Vtedy potrebujete útechu dobrého príbehu. Upokojujúci balzam lží.