Sen o Červenom pavilóne I
1 / 2
Úvod
Tu sa začína môj príbeh. Chcem, aby ste sa aj vy dozvedeli, čo som prežil vo svojom sne. A aby sa tieto zážitky dostali na svetlo sveta, dovolil som si privlastniť tajomstvá Nesmrteľných a vyrozprávať vám ich v príbehu, ktorý som pomenoval SEN O ČERVENOM PAVILÓNE. Seba som v tom príbehu nazval Čen Š´jinom. Čo je to za príbeh? A či sa vlastne prihodil? Znovu vám prízvukujem: ako vietor rozvíri prach a odveje ho, tak sa môj príbeh prihodil i neprihodil. V pamäti sa mi náhle vynorili pôvabné mladé dámy a ja som si ich nemohol nevšímať. Pozoroval som, čo robia, o čom sa zhovárajú a ako sa zabávajú. A to, čo som dlho tajne pozoroval, začalo sa napokon drať z mojej pamäti von. Nemohol som to už v sebe udržať. Zmocnila sa ma zúfalá túžba vyrozprávať vám to. Inak som vážený človek, ktorému nechodia po rozume mladé ženy a nijaká žena ho dosiaľ nepobláznila. Možno preto, lebo som ostýchavý a v spoločnosti sa cítim okamžite prebytočný. Ale nehovorím vám to preto, aby som vzbudil vo vás ľútosť. Jednoducho som taký a iný už asi nebudem. Prosím vás, uverte mi! Svoj príbeh vám nerozprávam preto, že by som sa vám chcel vyžalovať zo svojich pokleskov či zo svojho trápenia. Viem, že by som vám ten príbeh mohol podávať všelijako, lebo nikto z tých, s ktorými som ho prežil v prekrásnych zákutiach v okolí Červeného pavilónu, dnes už nežije. Nikto ma teda nemôže usvedčiť z klamstva. Ja vám ho však nemôžem porozprávať nepravdivo. Najmä nie teraz, keď som sa vo sviatočnom chaláte a v bielych brokátových nohaviciach zúčastnil na slávnostných obetiach mŕtvym. Vo chvíľach sviatočnej pohody si nedovolím zabúdať na dávne poučenia rodičov, na rady učiteľov, priateľov a príbuzných a nechcem vám tu preto predkladať nijaké hlúpe výmysly. Príval mojich citov už nezastavia ani húštiny tŕstia v okolí Červeného pavilónu, ani mušelínové záclony visiace nad jeho kchangami. Opäť cítim svieži ranný vánok, čo pohojdáva konáre vŕb. Opäť vidím záhony kvetov v striebristom mesačnom svite, ktoré som kedysi tak často obdivoval za tichých letných večerov v tej záhrade. Nie, už to nevydržím! Musím už namočiť štetec do tušu. ...