Mobil už po druhý raz vyzváňal rezkú, neodbytnú melódiu, keď konečne otvorila oči. V prvom momente nevedela pochopiť, čo sa robí, prečo sa ju to malé, začarované kohútisko tak neodbytne snaží prebrať k životu. Až po dobrej chvíli jej svitlo - nastavila si budík, lebo nie je sviatok. Je všedný deň. Nie sú teda už prázdniny, treba vstať do školy. Zívajúc vyliezla z teplej postele a vyzrela von oblokom. Konáre stromov, večer ešte fádne a šedivé, skveli sa v belostnom šate. Až sa prehýbali pod ťarchou snehu, ktorý padal celú noc. Všetko bolo také slávnostné a tiché, že Katka si znova musela ujasniť - naozaj už je po prázdninách. Včera bolo Troch kráľov a dnes je obyčajné ráno - siedmeho januára. Nazrela do spálne. Mama prišla z práce nadránom a teraz spala ako o polnoci. Nechala jej v kuchynskom dreze kopec neumytého riadu, akoby u nich ponocoval celý regiment vojakov. Už to nestihne umyť, bolo pol ôsmej, najvyšší čas vystrojiť sa do školy. Ešte šťastie, pomyslela si, že nemusí ísť ďaleko, škola je hneď za rohom. Poumývala sa, obliekla si nohavice a novú blúzu, čo dostala na Vianoce, zababušila sa do teplej vetrovky a bez raňajok vybehla do zasneženej ulice. S čiapkou v ruke, tú si na hlavu nedala. Ešte nedávno, keby to bola mama zbadala, zavolala by: "Chceš prechladnúť, Katuška? Zdravie máš len jedno!" No dnes by sa to od nej sotva dočkala (aspoň ona bola o tom presvedčená), lebo väčšinou je zamĺkla a ju, Katku, akoby ani nevnímala. Dosť ju to v poslednom čase trápilo, no teraz si povedala: "Nebudem na to všetko myslieť, dnes nie!" Náhliac sa zastala. Čo sa ešte celkom neprebrala? Sníva sa jej? Veď chalan, čo sa k nej ulicou blížil, sa celkom podobal na Marcela. Srdce sa jej roztrepotalo, poskakujúc akýsi bláznivý tanec. No keď podišiel bližšie, sklamane si vzdychla. Jasné, že to nie je on, mal len takú bundu ako Marcel. Čiernu, najnovšieho strihu, čo v nej vyzerá celkom ako Enrico Iglessias. Katka jeho hlas milovala (iba hlas?), mala doma ja cédečko, ktoré naspieval. Počúvala ho vždy, keď jej bolo nanič. No Marcel, ktorý sa čoraz častejšie vkrádal do jej snov, bol ešte krajší ako Enrico. ...