1

Opäť sa mi prisnil jeden zo snov, ktoré sa mi stále snívajú. Sú iba tri. Dva krásne a jeden šialený, ale zo všetkých mi rovnako naskakujú zimomriavky a prehlbujú vo mne pocit samoty. Dnes sa mi sníva o mojom mužovi. Mohla by som jednoducho povedať, že ma pobozkal na hrdlo, a tým by to haslo. Ale bola by to bohapustá lož. Pravdivejšie je priznať, že som túžila, aby ma pobozkal na krk, celou bytosťou, každým centimetrom svojho rozpáleného tela, a keď to urobil, mala som pocit, akoby mi pritisol pery na hrdlo anjel, ktorého mi zoslali nebesá po vrúcnych modlitbách. Mala som vtedy sedemnásť a on tiež. V tých časoch nebolo nič neurčité ani temné. Bola iba vášeň, jasné kontúry a ostré svetlo, nádherne ráňajúce dušu. Predklonil sa a pobozkal ma na krk. Bolo to božské a už vtedy som vedela, že nás nikdy nič nerozlúči. Našla som toho pravého. Viem, že väčšina ľudí ho nikdy nenájde. Čítajú a rojčia o ňom, alebo sa nad tým iba uškŕňajú. Ale ja som ho našla - našla som ho, keď som mala sedemnásť, a nikdy som ho nenechala odísť, ani v deň, keď mi umieral v náručí, ani keď mi ho brala smrť, zatiaľ čo som kričala, ba nedovolila som mu odísť doteraz. Bože, Bože, Bože, ako strašne mi chýba! Zobúdzam sa s tým prízračným bozkom na svojej zrumenenej sedemnásťročnej pokožke a uvedomujem si, že už nemám sedemnásť a on na rozdiel odo mňa prestal starnúť. Smrť ho zakonzervovala navždy vo veku tridsiatich piatich rokov. Pre mňa bude mať stále sedemnásť, vždy sa bude ku mne skláňať a na hrdle budem cítiť opojný bozk, ľahučký ako vánok. Siahnem vedľa seba, kde by mal ležať, a vzápätí mi telom prebehne neznesiteľná bolesť. Zatmie sa mi pred očami a roztrasená sa modlím, aby si po mňa prišla smrť, aby ma na večné veky zbavila útrap. Samozrejme, dýcham ďalej a bolesť zakrátko poľaví. Chýba mi všetko, čo s ním v mojom živote súviselo. Nielen to dobré. Za jeho chybami sa mi cnie rovnako ako za jeho najväčšími prednosťami. Chýba mi jeho netrpezlivosť, jeho hnev. Chýba mi blahosklonná zhovievavosť, s akou na mňa pozrel, zakaždým keď som sa naňho zlostila. Chýba mi aj vlastné podráždenie, keď som niekam chcela ísť a zistila, že zase zabudol natankovať benzín. ...