Popraviská

Popraviská sa stali nemými svedkami smutných a zároveň krutých príbehov, ktoré sa písali na ich doskách. Tieto dosky neznamenali "svet", ako to hlása známy slogan. Znamenali iba muky, bolesť a poslednú inštanciu - smrť. Na týchto doskách sa končila životná púť odsúdencov, ktorí mali stratou života vykúpiť svoje ťažké previnenia - zločiny, ktoré spáchali. Neboli to iba zvyčajné popraviská, ktoré mali tvar akýchsi pódií. Bola to justícia, ako v dávnych časoch nazývali šibenicu, ale aj miesto určené na upaľovanie odsúdencov. To všetko boli popravné miesta, popraviská. Právo postaviť popravisko získalo mesto od kráľa Mateja Korvína v roku 1474. Prvé známe popravisko bolo pred radnicou. Od druhej polovice 16. storočia (1570) boli z arkierového okna radnice čítané rozsudky, ale aj významné rozhodnutia a výnosy, ktoré sa takýmto spôsobom zverejňovali obyvateľom mesta. Zvyčajne sa na tieto oznamy používali balkóny radníc. Prešporská radnica však balkón nemala, preto slúžilo ako tribúna arkierové okno. Na Hlavnom námestí sa popravovalo až do konca 17. storočia. Ďalšie popravisko bolo pred Michalskou bránou. Stálo za mestskými hradbami pred dnešným kostolom trinitárov na Hurbanovom námestí. Tu sa zapaľovali hranice, na ktorých končili svoju pozemskú púť odsúdení na trest smrti upálením. Stála tu aj trojdielna šibenica s pôdorysom trojuholníka a vykonávali sa pri nej aj tresty smrti lámaním kolesom. V stredoveku sa využívalo aj tretie popravisko, ktoré bolo spoločné s bratislavským Podhradím. Stálo medzi Vodnou vežou a Vydrickou bránou. Na vysokom stĺpe tu bolo upevnené koleso, na ktoré kládli telá v kolese dolámaných odsúdencov. ...