1. kapitola: O p/Pamäti žien, Momenty osobnej zainteresovanosti

Moja prastará mama Zuzana bola zvláštna žena. Hovoria to o nej. V čom zvláštna? Blízka i vzdialená rodina uvádza útržky spomienok. Nežila s manželom. Vraj si rád vypil a žiarlil na ňu. Ale to predsa bolo na dedine bežné. Mnohým bola krčma domovom. Nebola majetná. Drela. Šetrila peniaze. Odriekala si. Veľmi podporovala syna, aby študoval. Mala len jeho, jediného. Zomrela mladá a náhle. Nikto nevie, na čo. Mozaika, príliš chudobná na to, aby som si vedela urobiť obraz o nej, o tom, kto bola moja prastará mama. Ja len tuším prečo, keď o nej hovoria, prvou vetou je, že bola zvláštna a tak si domýšľam. Možno preto, že bola iná, vybočovala, nechcela sa prispôsobiť tomu, čo sa vtedy patrilo a očakávalo od ženy na malej slovenskej dedine. Odísť od muža! Nežiť s ním! Že prepíjal peniaze? Že robil scény? Veď nebol jediný a druhé ženy to znášali. Ona nie. Nebola asi jediná, ktorá chcela dožičiť synovi vzdelanie, a tým aj lepší život. Ale hlavne, nielen že chcela, ale aj pre to niečo urobila. Za istú cenu. Stala sa v označeniach ľudí zvláštnou. Byť inou, znamenalo byť zvláštnou. ...