To, že si Leo poriadne zavaril, všetkých znepokojilo, ale veľmi neprekvapilo, ako súrodenci neochotne pripustili. Ale že Leova chyba vyburcovala ich apatickú matku, aby uplatnila svoje právo a takmer vybielila Hniezdo, ich vydesilo. Francie predstavovala jedinú hrozbu pre Hniezdo, na ktorú nikto z nich nepomyslel. Také niečo považovali za nemysliteľné. „Zjavne to nebolo nemysliteľné, lebo ja som na to myslela a váš otec si to tak želal,“ vyhlásila Francie v deň, keď konečne súhlasila, že sa so svojimi deťmi na chvíľu stretne v Georgeovej newyorskej kancelárii. Leo bol v tom čase ešte v liečebni. „Boli to aj naše peniaze,“ vzbúril sa Jack. Hlas mu neznel tak silno, ako si želal. Pripomínal skôr kňučanie ako rozhorčený protest. „Navyše sa s nami nikto neporadil a dozvedeli sme sa o tom, až keď bolo príliš neskoro.“ „Vaše budú až v marci,“ namietla Francie. „Vo februári,“ opravila ju Melody. „Čože?“ Francie sa zatvárila trochu prekvapene, že počuje Melody, akoby si len vtedy všimla jej prítomnosť. „Narodeniny mám vo februári,“ pripomenula jej Melody, „nie v marci.“ Bea prestala pliesť a zdvihla ruku. „Ja som marcová.“ Francie urobila to, čo robievala zakaždým, keď sa pomýlila: predstierala, že ju nikto neopravil.