Otec od rána voňal vínom. Začal už pred raňajkami, keď ešte nebol nikto v kuchyni. Vybral z chladničky fľašu, nalial si do pohárika od francúzskej horčice, chvíľu ho zohrial medzi dlaňami, ako keby sa modlil. Privrel oči, zodvihol pohárik k ústam a pil, pomaly, dlhými vláčnymi dúškami, nikam sa neponáhľal. Nechal to víno, aby sa udomácnilo. Netúžil po fleši, ako niekto kopne do seba deci vodky a chce nechať vnútorné oči oslniť vodkovým svetlom. Foter stúpal pomalým krokom, v pohode. Aby nepreletel cez to fajnové. Nenáhlil sa, vedel, že príde samo. Len tak si svoje centrum slasti hladkal. Som rada, že som to po ňom zdedila. Trpezlivosť sa nedá vypestovať, to buď máte, alebo nemáte.

Povedala Wewerka:

Nechce sa mi vykonávať prácu, ktorú nenávidím, aby som si potom kupovala veci, ktoré nepotrebujem.

Vždy je lepšia facka ako žiarlivá otázka. Facke sa môžeš uhnúť, vrátiť ju. Ale na otázku aj keď neodpovieš, tak odpovieš.

Bratislava je plná neochotných lakomcov.

Prečo sú kritici také svine? Mali by si knihu prečítať, kým ešte nevyšla, povedať autorovi svoje pripomienky. A nie dodrbať ho, keď je už bezmocný.