Bola to náhoda? Anglickí alchymisti z kráľovského dvora Rudolfa II. zavítali k hradnému pánovi Albertovi Laskemu. Prišli mu vyrobiť zlato a kameň múdrosti. Samozrejme, za štedrú ligotavú odmenu. Múdrosť na Alberta zostúpila až pri pohľade do prázdnej pokladnice. Oženil sa preto s bohatou Beatou Ostrogskou-Koscieleskou. Čo na tom, že Beata bola od Alberta o 20 rokov staršia. Zahľadená do manžela, a ešte väčšmi do Tatier, pociťovala šťastie. Ako prvá žena sa v roku 1565 vybrala k Zelenému plesu v nádeji, že na jeho dne uvidí drahokam zafarbujúci vodu. Otvorenie dverí k túžobnému poznaniu sa jej však stalo po návrate na hrad osudným... Povzdych Beaty Laskej sa derie z útrob hladomorne: „Zbohom, tatranské krásy, v mojom srdci zostanete navždy zapísané zlatým písmom. Stala som sa väzňom vo vlastnom hrade len preto, že som vás navštívila... Tu, zamurovaná, skončím svoju zemskú púť.“ Beatu našiel v zúboženom stave po šiestich rokoch nový majiteľ hradu Rueber.