Iná žena
1 / 2
Vstal od stola, bez slova poumýval riady po večeri a odišiel do obývačky. Zapol si správy a celý večer už so mnou neprehovoril ani slovíčko. Nebol nahnevaný, iba mĺkvy. Zavretý do svojho sveta, kam ma nepustil. Ani si neviete predstaviť, ako veľmi ma to bolelo. Čo je také strašné, že mi to nemôže povedať? Ak ma už nemiluje, nech sa so mnou rozvedie! Prečo ma takto trápi? Ak láska pominula, mohla zostať aspoň úcta. Nevedomosť je veľmi silná zbraň. Ak jeden niečo naschvál pred druhým tají a tým ho trápi, vedie to do slepej uličky. Priepasť sa každým dňom prehlbuje a je čoraz tmavšia a strašidelnejšia. V tej našej som sa už riadne bála. Peter si možno ani neuvedomoval, aké závažné sú problémy medzi nami. Všetky ostatné funkcie si plnil na výbornú, nebolo mu čo vyčítať. Ako otec bol fantastický. Zuzičku miloval, nosil ju na rukách, venoval sa jej absolútne vzorovo. Ona sa vo svojom ockovi videla. Ak sa mu podarilo zariadiť si čas tak, že mohol ísť do škôlky pre ňu on, výskala od radosti, len čo ho zbadala vo dverách. „To je môj ocko, on je najkrajší a najlepší na celom svete,“ vysvetľovala pani učiteľke. Neklamala, naozaj bol. Len so mnou mal problém a ja som nevedela aký. Zožierala som sa, premýšľala, hľadala v sebe chybu, ale na nič som neprišla. Napadla mi bláznivá myšlienka. Či nie je gej. Začala som si ho pozornejšie všímať. Ale nič podozrivé som nezbadala. To nebude ono.