Inštitúciou, ktorej vznik mal zahnať ich nočné mory, bola Európska únia. Jej zámerom bolo spojiť európske národy do prosperujúcej entity tak tesne, aby ani jeden z nich nemal dôvod narušiť mier alebo sa obávať jeden druhého. Iróniou osudu práve Európa bojovala celé stáročia za vyslobodenie národov spod područia iných a za možnosť, aby štáty dosiahli suverenitu a národy právo na sebaurčenie. Európania sa určite nevzdajú tohto morálneho imperatívu, keďže už zistili, kde by mohli skončiť, keby ho doviedli do absurdných dôsledkov. Ich cieľom bolo ponechať suverenitu všetkým štátom, no v takej obmedzenej miere, aby im ju nikto nemohol zobrať. Hymnou Európskej únie je Beethovenova Óda na radosť, zbavená svojej irónie. Najdôležitejšou zostáva odpoveď na otázku, či sa už Európa nadobro zbavila konfliktov a vojen, alebo či súčasnosť je len medzihrou alebo zvodnou ilúziou. Európa je najprosperujúcejším regiónom sveta. Jej celkový HDP je väčší ako HDP Spojených štátov. Európa ovplyvňuje Áziu, Stredný východ aj Afriku. Ďalšia séria vojen by zmenila nielen tento kontinent, ale celý svet. Preto odpoveď na otázku, či Európa prekonala nielen tých tragických tridsaťjeden rokov, ale aj dlhé tisícročia konfliktov, čo im predchádzali, je kľúčová v akýchkoľvek úvahách o budúcnosti. Preto som napísal túto knihu. George Friedman