DUSIVÉ NAPÄTIE ICH obostieralo ako hustý závoj dažďa. „Mám zvláštnu schopnosť objaviť sa vo chvíli, keď ma práve potrebujú,“ zazubil sa Riccardo de Lascaris v snahe zahnať ťaživú atmosféru. Alessandra sa silou vôle pokúšala utíšiť bláznivý tlkot srdca. Opierala sa o studenú stenu domu, z ktorého útrob ju templár vyviedol, a z plných pľúc vdychovala vzduch presiaknutý vlhkosťou. Oči mala zavreté, jeho blízkosť však vnímala každým pórom napriek tomu, že hlas k nej doliehal akoby z diaľky. Jej krehkosť a zraniteľnosť sa Riccarda hlboko dotýkali. Nemusel pátrať po príčine, bolo mu jasné prečo – zaľúbil sa! Ešte pred niekoľkými hodinami bol presvedčený, že ho k nej ženie iba vášeň a či, nebodaj, posadnutosť. Ibaže náhly strach o jej život mu znenazdania otvoril oči. Obava z hroziaceho nebezpečenstva, v ktorom sa ocitla, bola taká nástojčivá, že musel konať. Bol si istý, že láska k tejto žene je iná ako tá z jeho mladosti.