Anjeli a démoni
1 / 7
1
Vysoko na schodoch veľkej pyramídy v Gíze sa mladá žena smiala a volala dolu: "Robert, pohni sa! Ja som to vedela, že si mám vziať mladšieho!" Jej smiech bol očarujúci. Usiloval sa ju dostihnúť, ale nohy mal ako z olova. "Počkaj..." prosil. "Počkaj, prosím ťa..." Ako stúpal nahor, zrak sa mu začal zahmlievať. V ušiach mu hučalo. Musím ju dostihnúť! Ale keď zas zdvihol zrak, žena tam už nebola. Na jej mieste stál akýsi starec s prehnitými zubami. Zízal dolu s našpúlenými perami. Potom vykríkol, až sa to rozľahlo po okolitej púšti. Robert Langdon sa strhol zo zlého sna. Pri posteli zvonil telefón. Omámene zdvihol slúchadlo. "Haló?" "Hľadám Roberta Langdona," odvetil mužský hlas. Langdon sa posadil na prázdnej posteli a snažil sa utriediť si myšlienky. "To som... ja." Vrhol pohľad na digitálne hodinky. Päť hodín osemnásť minút ráno. "Musím sa s vami okamžite stretnúť." "Kto ste?" "Volám sa Maximilian Kohler a som fyzik." "Čože ste?" Langdon neveril vlastným ušiam. "Nemýlite si ma náhodou s nejakým iným Langdonom?" "Ste profesorom náboženskej ikonológie na Harvardovej univerzite, napísali ste tri knihy o symboloch a..." "Viete, koľko je hodín?" "Ospravedlňujem sa. Musíte sa na niečo pozrieť. Nemôžem o tom hovoriť do telefónu." Langdon si unavene vzdychol. Toto už raz zažil. Riziko písania kníh o náboženských symboloch spočíva okrem iného v tom, že vám telefonujú náboženskí fanatici, ktorí chcú, aby ste im potvrdili najnovšie znamenie, ktoré dostali od Boha. Minulý mesiac mu jedna striptérka z Tulsy v Oklahome sľúbila, že si s ňou užije ako nikdy v živote, ak za ňou priletí a overí pravosť kríža, ktorého odtlačok sa záhadne objavil na plachte v jej posteli. Langdon tomu v duchu hovoril tulské plátno. "Odkiaľ máte moje telefónne číslo?" Napriek neskorej nočnej či skorej rannej hodine sa usiloval byť slušný. "Z internetu. Zo stránok o vašej knihe." Po týchto slovách sa zamračil. Bol si absolútne istý, že na svojej internetovej stránke nemal domáce telefónne číslo. Ten chlap očividne klamal. "Musím sa s vami stretnúť," nástojil volajúci. "Zaplatím vám." To ho už nahnevalo. "Prepáčte, ale ja naozaj..." "Ak hneď vyrazíte, môžete tu byť o..." "Nikam nejdem! Je päť hodín ráno!" Zavesil a zvalil sa do postele. Zatvoril oči a pokúšal sa zaspať. Márne. Ten sen mu vŕtal v hlave. Zdráhavo si obliekol župan a zišiel dolu schodmi. ...