Jamaica Lane
1 / 2
„Pobozkaj ma.“ Mykla som sa. „Čo? Nie!“ Zachechtal sa. „Pokúsim sa nebrať to osobne.“ „Nie,“ trvala som na svojom. „Nejde o to, že nestojíš za pobozkanie, veď vieš, že áno, ty šarmantný kretén, ale ide o to, že si Nate. Sme kamaráti. Bolo by to čudné.“ Zaškľabil sa. „Liv, sme dospelí. Predsa sa nezbláznime z trochy maznania a nevytárame to hneď všetkým kamošom.“ Vystrúhala som grimasu. „Vtipné.“ „No?“ Pozrel na mňa, akoby sa pýtal „tak na čo ešte čakáš?“. „Pobozkaj ma?“ Môj tep dosahoval závratnú rýchlosť. „Myslíš to vážne?“ „Úplne.“ Pohľadom som mu prešla na pery. Mal ich nádherné. Vlastne dokonalé. „Teraz?“ „Teraz.“ Roztrasene som sa k nemu prisunula a dotkli sme sa kolenami. „Iba pobozkať?“ V zornom poli sa mi objavila jeho jamka na líci. Jeho výsmech som radšej prehliadala. Zrýchlene som dýchala a váhala, či mám dať Natovi Sawyerovi ten najhorší bozk v jeho živote.