str. 118 - 119

Čo aj sa časy premieňajú, veci odchádzajú, veselia a smútenia sa striedajú, písmená týchto piesní potrvajú. Ak budú -nite vŕb- bez konca a -ihlice borovíc- bez opadania, ak sa budú šíriť -úpony klematisu, a pokračovať do diaľky -črty vtáčich prstov, potom tí, ktorí spoznajú pravú poéziu a pochopia podstatu vecí, budú, ako pri pohľade na Mesiac v šírych Nebesiach, vzhliadať k výšinám starých dôb a pritom sa nadchýňať súčastnosťou!