O našich láskach

Zamilovať sa, to je paráda. Človek úplne osprostie. Okrem vysnívanej osoby je mu všetko fuk. Ani zlé známky a ani dobré poznámky, lebo aj také sa raz za školský rok utrafia, nevedia zotrieť z tváre zaľúbenca dementný výraz.  Aj ja som sa zamiloval. Samozrejme, bola staršia ako ja. Veď kto by mal záujem o nevyvinuté šumienky. Sedávala na lavičke v parku a stále niečo usilovne študovala. To je tá pravá! Ak správne rozohrám hru, bude mi zo samej lásky písať úlohy, vyrábať ťaháky. Len škoda, že ma nebude môcť doučovať. Teda môcť by ma mohla, len nie to, čo sa učíme v škole. To by ma veru nedoučil ani Komenský, keby žil.  Pripravil som sa na lov. Kúpem sa vždy len v sobotu, aj to nie každú. Teraz som sa zaprel a umyl som sa i v strede týždňa. Dal som si čisté ponožky a riadne som sa pofŕkal dežodorantom. S dobre nagélovanými vlasmi, v rifliach s pudlom až po zem a s krúžkom od záclony v uchu sám sebe som si pripadal neodolatelný.  Moja námaha nebola zbytočná. Tá ma teda žrala! Chcela o mne vedieť všetko, všetulinko. Páni, vytáral som jej dokonca i naše fľakotajomstvá. Samozrejme, o úlohách a ťahákoch jej poviem inokedy, lebo by sa mohla vyľakať, veď na ďalšom rande bude už zo mňa paf, potom to na ňu vybalím. Celú noc som myslel len na tú babu, preratúval som hodiny, kým ju opäť uvidím a budemjej môcť tlačiť kaleráby do hlavy. Nakoniec mi už nešlo ani o tie úlohy. Aj na ťaháky by som sa vykašlal, len nech sa s ňou môžem čo najviac vykeciavať. Mrzelo ma, že mi nechce o sebe nič prezradiť. Sľubovala, že sa všetko dozviem, keď začne chodiť do našej školy ....