Tajomstvo tvojho rodu
1 / 7
O chvíľu sa z lesa skutočne vynoril. Na koni vyzeral tak majestátne, až sa mi na okamih zazdalo, že to nie je on, ale niektorý z jeho udatných predkov. Znovu mal na sebe dlhý čierny kabát a klobúk zarazený do čela. Na druhom koni cválal cudzí muž. Vymenili si zopár slov, Andries zoskočil zo sedla, uzdu podal mužovi, zvesil cestovný vak a prišiel k autu.
„Zdravím vás, Adriana, dnes je neobyčajne chladno,“ povedal, keď si hodil vak do kufra a sadol si ku mne na zadné sedadlo. Sňal si klobúk. Vlasy sa mu trochu rozstrapatili, ale to mu na príťažlivosti vôbec neubralo. Práve naopak. Podala som mu ruku a on ju znovu letmo pobozkal. Nepasoval sem, do tohto moderného auta, ale skôr na koňa, z ktorého pred chvíľou zosadol. Bol taký... starosvetský. Áno, to slovo ho vystihovalo.