Atentátnik
1 / 2
– Prosím, ihneď uvoľnite priestranstvo! Hrozí zrútenie budovy! Opakujem... Po ploche pod ňou pomaly prechádzalo policajné vozidlo so zapnutým ampliónom. Ľudia sa hneď začali sťahovať k budove určenej na rozcvičovanie a k stavbám v olympijskej dedinke. Annika sa rozbehla po zvažujúcom sa vonkajšom múre, čím sa vyhla návratu na plošinu. Napokon sa dostala k rampe v miernej zákrute za budovou. Cestou minula niekoľko vchodov, ktoré si dobre obzrela. Ani jeden nebol poškodený výbuchom, ani nebol vylomený. – Prepáčte, slečna, tu nemáte čo hľadať! Jej pleca sa dotkla ruka mladého policajta. – Kto tu velí? – spýtala sa a ukázala mu novinársky preukaz. – Teraz nemá čas. Okamžite odíďte. Celý priestor treba vyprázdniť. Policajt ju začal ťahať, očividne netrpezlivý a vystresovaný. Annika sa vytrhla a postavila sa mu zoči-voči. Odvážne sa spýtala: – Čo ste našli na štadióne? Policajt si oblizol pery. – Neviem, ale aj keby som vedel, nemôžem vám to povedať, – odvetil. Bingo! – A kto mi to môže povedať a kedy?