Vidí sa, tri roky predtým, ako prechádza cez Temžu po moste pri Chalk Farm, krátko po narodení svojej dcéry. Oťapený z nedostatku spánku, z ohromenia zoči-voči tomu úžasnému ľudskému živočíchovi nazvanému Frieda, ktorý čerstvo zakotvil v jeho živote. Na moste stretol muža, ktorý niesol líščie mláďa ukryté pod sakom. Malá hlava so zdanlivo obrovskými ušami. Ted bol zarazený tým uštvaným pohľadom vyjadrujúcim horúčkovitú úzkosť. Nevedel odolať zvedavosti a zastal. Muž mu ho ponúkol za libru, Ted zaváhal: má priniesť líštičku do maličkého dvojizbového bytu na Chalcot Square? Líščie mláďa pre mláďa Friedu? A čo neskôr, keď bude potrebovať behať, hrýzť, loviť? Vzdal sa tej myšlienky. Tam urobil základnú chybu. Sylvia dozaista niesla v košíku práve to hrdzavé zviera, mal im obidvom kráčať v pätách, deliť sa s ňou aj o poéziu, aj o líščie mláďa, aj o deti. Líška, posol, ktorý prišiel odinakiaľ, bola šíriteľom poézie. Prvotnou chybou bolo to, že sa zriekol živočíšnosti, že sa stali párom všedne manželským. Priduseným každodennosťou. Sylviinou väzenskou žiarlivosťou. Tým domom, ktorý si vyžadoval toľko starostlivosti a ktorý bol síce blízko prírody, nie však blízko divočiny, bol to kokón, nie však brloh ani nora. Keďže tomu líščiemu mláďaťu chýbalo materinské teplo, zrejme veľmi rýchlo uhynulo. Sylvia zomrela taká mladá. Oni dvaja zlyhali. Nepochybne vystúpil na stanici Chalk Farm preto, aby znovu zašiel na most s rovnakým menom a našiel tam svoju líštičku s prosebným pohľadom. Neskoro, Ted Orfeus nedokázal očariť zvieratá. Ani šamanistický učeň nedokázal vytvoriť spojenectvo so zvieraťom prostredníkom, ktorý by ho bol zaviedol k tajnému svetu, k spáse...